Zapadnyj Kavkaz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Západný Kaukaz)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Western Caucasus*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Krasnaya Polyana 02.jpg
Štát Rusko Rusko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ix, x
Identifikačné č. [UNESCO 900]
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice 44°00´ s. š.
40°00´v. d.
História zápisu
Zápis 1999  (23. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Zapadnyj Kavkaz (rus. Западный Кавказ) alebo Západný Kaukaz je najzápadnejšia časť pohoria Veľký Kaukaz. Nachádza sa 50 km od pobrežia Čierneho mora, v Krasnodarskom kraji, Stavropoľskom kraji, Karačajsko-čerkeskej republike Ruskej federácie a v Abcházskej republike v Gruzínsku. Je to jedna z mála oblastí v Európe s nedotknutými lesmi a pastvinami. Pásy unikátneho lesa sa rozprestierajú od nížin po subalpínsky stupeň hôr a alpínske lúky sú spásané divými zvieratami. Západný Kaukaz sa vyznačuje svojou rozmanitosťou ekosystémov, je domovom dôležitých endemických rastlín a živočíchov (asi tretina z vysokohorských druhov rastlín Západného Kaukazu sú endemické).

Spolu s panenskými lesmi v Komijskej republike na severe Ruska, je to jediné veľké pohorie v Európe, ktoré nebolo poznačené ľudskou činnosťou. V roku 1999 bol Západný Kaukaz zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Chránené územie sa rozprestiera na ploche 3 516,20 km² a pozostáva z viacerých chránených území. Najväčšia z nich je Kaukazská štátna prírodná biosférická rezervácia (Кавказский государственный природный биосферный заповедник) so svojou nárazníkovou zónou širokou 1 km, ďalej Národný park Soči (Сочинский национальный парк) a štyri menšie chránené územia.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podložie je veľmi rôznorodé. Nachádzajú sa tu usadené aj premenené horniny a tmavé vyvreniny z rôznych časových období od prekambria až po paleozoikum. Severné časti pohorí sú charakteristické krasovými vápencovými jaskyňami, ktoré patria k najväčším v Rusku. Reliéf je členitý s typickými črtami po ľadovcoch, ktorých zvyšky sa tu ešte dajú nájsť, väčšinou sa ale stopy po nich objavujú vo forme morén a vysokopoložených modrých a zelených jazier, ktorých je tu viac ako 130. Priezračné vody Západného Kaukazu majú dve povodia. Severné rieky (Labá, Bélaja,...) sa vlievajú do rieky Kubáň a do Azovského mora, rieky stekajúce južnými svahmi sú kratšie a vlievajú sa do Čierneho mora. Pozoruhodné sú aj početné vodopády, ktorých výška je niekedy až 250 metrov.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Pre rastlinstvo je charakteristická nielen vertikálna, ale aj horizontálna zonácia zo západu na východ. V najzápadnejšej časti sú typické dubovo-hrabové, bukové a bukovo-jedľové lesy. Vo vyšších polohách stredných častí Západného Kaukazu sa vyskytujú jedľovo-smrekové lesy s brezou a javorom vo vysokých polohách. Vo východných častiach sa zase vyskytujú smrekovo-jedľové a borovicovo-cédrové lesy. Nad hranicou lesa (2500 m) sa nachádzajú húštiny endemických rhododendronov a subalpínske a alpínske lúky. Spolu tu bolo zaznamenaných až 1580 druhov cievnatých rastlín, asi desatina z nich je v Rusku na pokraji vyhynutia.

Takisto sa tu nachádza až 700 druhov húb, z ktorých 12 je v Rusku ohrozených.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Je takisto bohatá. Žije tu 384 stavovcov a 60 cicavcov: vlk, rys, medveď, diviak, kaukazský jeleň, kamzík a európsky bizón, ktorý je celosvetovo na pokraji vyhynutia. Okrem toho tu žije veľa druhov vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb, mnohé z nich ohrozené v Rusku, alebo celosvetovo. Boli zaznamenané tisíce druhov hmyzu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Západný Kaukaz na stránkach UNESCO