Sichote-Aliň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Sichote-Aliň
(Сихотэ-Алинь)
Pohorie
Pidan.jpg
Štát Rusko Rusko
Najvyšší bod Tordoki Jani
 - výška 2 077 m n. m.
Dĺžka 1 200 km
Šírka 250 km
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Central Sikhote-Alin
Rok 2001 (#25)
Číslo 766
Kritériá x
Wikimedia Commons: Sikhote-Alin

Sichote-Aliň (rus. Сихотэ-Алинь) je horské pásmo vulkanického pôvodu, ktoré sa nachádza na ruskom ďalekom východe, na území Chabarovského a Prímorského kraja a tiahne sa až po Vladivostok. Najvyšším vrchom je Tordoki Jani (2 077 m n. m.). V roku 1935 tu bola zriadená prírodná rezervácia Sichote-Aliň Zapovednik, ktorá sa v roku 2001 dostala aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie je tvorené prevažne bazaltovýmiandezitovými horninami, pri pobreží Japonského mora prevažujú tholeitické bazalty. Vek prevažnej časti hornín sa odhaduje na miocénpliocén, najstaršie prejavy vulkanizmu zasahujú až do konca druhohôr a najmladšie horniny sú zo začiatku holocénu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto oblasť patrí k najväčším a zároveň najmenej zasiahnutým územiam ľudskou činnosťou. Stále sa tu nachádzajú staré ihličnaté a širokolisté stromy. Vďaka polohe regiónu sa na veľkom území zachovali rastliny a živočíchy typické pre trópy a mierne šírky. Nachádza sa tu veľmi zložitý a pestrý obraz vzájomného prenikania a zmiešania rôznorodých elementov flóry a fauny, hlavne tej severnej a južnej. Na tomto území sa vyskytuje veľa vzácnych a ohrozených druhov a mnohé z nich sa nevyskytujú nikde inde na svete (napr. Mikrobiota krížolistá - Microbiota decussata). Nájdete tu okolo 1700 druhov rastlín, viac ako 370 druhov vtákov, okolo 71 druhov cicavcov, 8 druhov plazov, 5 druhov obojživelníkov, 32 druhov rýb, 334 druhov morských bezchrbticových živočíchov a okolo 3,5 tis. druhov hmyzu. Hornatá časť Sichote-Aliň je jedno z posledných miest na svete, kde žije tiger amurský (prežilo ich tu len 500). Ale aj mnohé iné ohrozené a vzácne druhy, ktoré tu žijú, by potrebovali ochranu, napr. kamzík amurský, ázijský medveď čierny, žeriavy japonský a čierny, bocian čierny a iné.

Povodie rieky Bikin na západnom svahu Sichote-Aliň je jediným územím, do ktorého nezasiahla ľudská činnosť. Preto sa tu zachoval rozsiahly masív cédrových širokolistých lesov ussuriskej tajgy. V tejto oblasti žijú aj pôvodní obyvatelia – národ Udege. Ich tradičnými aktivitami sú rybolov a lovenie. Hlavnou úlohou lesa je zabezpečiť potravu pre živočíchy, od ktorých zase závisí život týchto obyvateľov.

Malebný povrch a hlboké rieky spolu s výnimočnou druhovou pestrosťou, exotickými rastlinami a zvieratami tropických oblastí vytvárajú unikátny vzhľad prírody v Sichote-Aliň. Okrem toho tu môžete nájsť množstvo estetických a rekreačných objektov: skalnaté masívy, ktoré sú roztrúsené v tajge, vodopády, jazerá a kaskády (Kemské kaskády, Veľký Amginský vodopád, atď.), zložité skalné útvary, útesy a piesočné zálivy Japonského mora.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V 10. a 20. rokoch 20. storočia prebádal túto oblasť Vladimir Arseniev (1872 – 1930), ktorý svoje dobrodružstvá opísal vo viacerých knihách, pričom kniha Dersu Uzala (1923) sa v roku 1975 zmenila na oscarový film režiséra Akiru Kurosawu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]