Zen-budhizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zen-budhizmus alebo zenový budhizmus alebo zen (nespisovne zen buddhizmus, zenový buddhizmus) je forma budhizmu rozšírená najmä v Japonsku, Južnej Kórei, USA a Západnej Európe.

Je to najvýznamnejší plod japonskej budhistickej tradície, ktorý rozšíril jeho hlavný predstaviteľ Eisai (1141-1215). Typickou metódou zen-budhizmu je meditácia bez formy, obvykle v sede - tzv. Zazen (preferovaná najmä v škole Sótó zen), v ktorej sa dospieva k zážitku jednoty s bytím, ako aj k osvieteniu (jap. satori). Ďalšou metódou využívanou napr. v škole Rinzai zen, je konfrontácia s otázkou, ktorá je v intenciách racionality neriešiteľná, tzv. kóan, a ktorej riešenie je možné len pri opustení doterajšieho spôsobu nazerania.

Zen (po čínsky čchan, zo sanskritského dhjána) sa už v Číne rozdelil na niekoľko škôl. Rinzai zen a sotó zen sú v Japonsku najdôležitejšími školami zenu.

V zene nejde o dosahovanie cieľa, osvietenie nie je podstatné. Slová konanie nezasahovaním či nezámerné konanie sú pri pokuse opísať podstatu zenového prístupu vhodnejšie.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok