Štátny znak Maďarska

Štátny znak Maďarska bol prijatý 3. júla 1990 ako identický so znakom Uhorska používaným pred rokom 1918. Je to prepolený štít obsahujúci kombináciu tzv. nového znaku a tzv. starého znaku; štít ma na vrchu svätoštefanskú korunu, ktorá má na na vrchole šikmý kríž. Podrobnosti pozri v článku Znak Uhorska.

Obsah

1 Historický vývoj znaku
- 1.1 Uhorsko
- 1.2 Maďarsko
2 Iné projekty

Historický vývoj znaku [upraviť]

Uhorsko [upraviť]

Pozri Znak Uhorska

Maďarsko [upraviť]

	Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 používalo novovzniknuté Maďarsko Košutov znak až do roku 1944.
	Znak nacistického maďarského štátu pod vedením Šípových krížov v rokoch 1944 – 1945.
	Po druhej svetovej vojne až do roku 1949 používalo Maďarsko opäť Košutov znak
	V období rokov 1949 až 1956 platil tzv. Rákociho znak (Rákóczi-címer). Mal v strede zlatý klas skrížený s kladivom pod veľkou päťcípou hviezdou. Pozadie bolo modré, ohraničené vencom z obilných klasov a stuhou v maďarských farbách dole. Tento znak bol aj v strede štátnej vlajky. Po Maďarskom povstaní roku 1956 bol odstránený.
	Košutov znak sa posledný raz používal pri Maďarskom povstaní v roku 1956.
	Od roku 1957 bol štátnym znakom tzv. Kádárov znak (Kádár-címer), štít bol delený na tri vodorovné pruhy s farbami trikolóry. Nad štítom bola červená päťcípa zlato lemovaná hviezda, z ktorej vychádzali za štít zlaté lúče. Okolo boli zlaté obilné klasy ovinuté z ľavej strany stuhou v národných farbách a z pravej strany červenou stuhou.
	Po páde komunizmu bol súčasný štátny znak prijatý 3. júla 1990.