Preskočiť na obsah

Dabing: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Pirios (diskusia | príspevky)
245 editací
aktualizácia
Riadok 1: Riadok 1:
'''Dabing''' alebo '''dabovanie''' (zastarano ''dubbing'' alebo ''dubbovanie'') je pretlmočenie inojazyčného [[audiovizuálne dielo|audiovizuálneho diela]] nahrávaním slov (najmä dialógov) v jednom jazyku k obrazovej zložke tohto inojazyčného diela tak, že sa pohyby pier osôb vystupujúcich v diele približne zhodujú s nahrávanými slovami alebo aspoň nahrávané slová zaznejú približne vtedy, keď hovorí aj osoba vystupujúca v diele. Ako dabing sa označuje aj výsledok takejto činnosti alebo štúdio či inštitúcia, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá.
'''Dabing''' alebo '''dabovanie''' (zastarano ''dubbing'' alebo ''dubbovanie'') je pretlmočenie inojazyčného [[audiovizuálne dielo|audiovizuálneho diela]] nahrávaním slov (najmä dialógov) v jednom jazyku k obrazovej zložke tohto inojazyčného diela tak, že sa pohyby pier osôb vystupujúcich v diele približne zhodujú s nahrávanými slovami alebo aspoň nahrávané slová zaznejú približne vtedy, keď hovorí aj osoba vystupujúca v diele. Ako dabing sa označuje aj výsledok takejto činnosti alebo štúdio či inštitúcia, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá.


S úplným dabingom sa dá stretnúť napríklad v [[animovaný film|animovaných filmoch]] a [[počítačová hra|počítačových hrách]], kde je každá postava dabovaná skutočným človekom. Čiastočný dabing sa nachádza v hraných filmoch, v ktorých sa popri ľudských postavách vyskytujú aj postavy, ktoré sú v skutočnosti celé vytvorené pomocou [[bábka|bábok]] alebo počítačového [[softvér]]u. Pri tzv. rýchlodabingu je cez stiahnutý pôvodný zvuk nahovorený preklad (používa sa napr. v [[Poľsko|Poľsku]] alebo pri dabovaní mimo profesionálnych štúdií).
S úplným dabingom sa dá stretnúť napríklad v [[animovaný film|animovaných filmoch]] a [[počítačová hra|počítačových hrách]], kde je každá postava dabovaná skutočným človekom. Čiastočný dabing sa nachádza v hraných filmoch, v ktorých sa popri ľudských postavách vyskytujú aj postavy, ktoré sú v skutočnosti celé vytvorené pomocou [[bábka|bábok]] alebo počítačového [[softvér]]u. Pri tzv. rýchlodabingu (alebo tiež nahovorený dabing, ''angl.'' voiceover) je cez stiahnutý pôvodný zvuk nahovorený preklad (používa sa napr. v [[Poľsko|Poľsku]] alebo pri dabovaní mimo profesionálnych štúdií, ''viď nižšie'').


V niektorých prípadoch sa namiesto dabovania používajú filmy, ktoré majú originálnu zvukovú stopu doplnenú o titulky v lokálnom jazyku, pretože tvorba titulkov je rýchlejšia a lacnejšia v porovnaní s tvorbou akéhokoľvek dabingu.
V niektorých prípadoch sa namiesto dabovania používajú filmy, ktoré majú originálnu zvukovú stopu doplnenú o titulky v lokálnom jazyku, pretože tvorba titulkov je rýchlejšia a lacnejšia v porovnaní s tvorbou akéhokoľvek dabingu.


V Česko-Slovensku sa systematický dabing začal po druhej svetovej vojne dabovaním filmov zo [[ZSSR]] a [[NDR]] do češtiny. Spočiatku text daboval len jeden herec, neskôr viacerí herci, ale nesnažili sa o synchrónnosť pohybu úst. V televízii sa do roku 1964 používal živý dabing. Od 60. rokov má dabing u nás približne súčasnú podobu. V 2. polovici 60. rokov dabingové štúdio slovenského filmu vyprodukovalo už celý rad filmov.
V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] sa systematický dabing začal po druhej svetovej vojne dabovaním filmov zo [[ZSSR]] a [[NDR]] do češtiny. Spočiatku text daboval len jeden herec, neskôr viacerí herci, ale nesnažili sa o synchrónnosť pohybu úst. V televízii sa do roku 1964 používal živý dabing. Od 60. rokov má dabing u nás približne súčasnú podobu. V 2. polovici 60. rokov dabingové štúdio slovenského filmu vyprodukovalo už celý rad filmov.

== Pojmy ==

=== Voiceover ===
''Voiceover'' (tzv. nahovorený dabing, rýchlodabing) je termín pre filmovú metódu nahrávania hlasu na existujúcu zvukovú stopu (nemá samostatnú hlasovú stopu pre dabovanie), pritom je pôvodný hlas buď stlmený alebo odstránený. Nezáleží na počte dabérov ani na forme čítania dialógov. Táto technika sa najviac v súčasnosti využíva pri dokumentárnych filmoch. V minulosti sa táto metóda používala na akékoľvek filmy, ktoré sa nedodávali s oddelenými zvukovými stopami od hudby a zvukových efektov.

=== Slučka ===
''Slučka'' (''angl.'' loop) je v dabingu termín pre vymedzený úsek v dialógu, ktorý sa rovná neprerušenej zvukovej slučke pri jednom výstupe dabéra. Slučka je vymedzená približne na 10 až 30 sekúnd (dĺžka či podmienky môžu byť rôzne). Moderné postupy umožnili, že dabéri, ktorí vystupujú spoločne v jednej scéne, nemusia byť nevyhnutne prítomní na nahrávaní. Každý si môže svoj výstup (slučky) individuálne nahovoriť.

=== Kategorizácia dabingu ===
Dabing sa delí nasledovne podľa druhu výroby alebo spôsobu šírenia:
* dabing pre kiná (kinodabing)
* distribučný dabing (multimediálne nosiče - VHS, DVD, BD...)
* televízny dabing (vyrobený pre konkrétnu televíziu)

== Dabing na Slovensku ==

Prvé slovenské dabingy začali vznikať v 30. rokoch 20. storočia. Až do roku 1957 sa dabing vyrábal výhradne iba v [[Praha|Prahe]] a v [[Nemecko|Nemecku]]. Roku 1957 založil [[Svätopluk Šablatúra]] prvé dabingové štúdio na Slovensku vo filmových ateliéroch na [[Koliba (Bratislava)|Kolibe v Bratislave]] <ref name="sablatura">[http://sk.wikipedia.org/wiki/Sv%C3%A4topluk_%C5%A0ablat%C3%BAra], Svätopluk Šablatúra</ref>. V roku 1973 vzniklo nové dabingové štúdio v [[Československá televízia|Československej televízii v Bratislave (ČST)]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]], o rok neskôr aj v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] <ref name="stv">[http://www.stv.sk/stv/o-stv/historia/], Slovenská televízia</ref>. Po nežnej revolúcii začali vznikať prvé komerčné dabingové štúdiá. V roku 1990 vzniklo prvé komerčné štúdio ''DAVAY'' <ref name="orsr">[http://orsr.sk/], Obchodný register Slovenskej republiky</ref> (v roku 1999 sa dabingová sekcia osamostatnila a vznikla spoločnosť ''DIMAS'' <ref name="dimas">[http://dimas.sk/2/?page_id=12], DIMAS, s. r. o.</ref>, ''DAVAY'' skrachoval v roku 2009 <ref name="orsr" />), v roku 1992 bolo založené štúdio ''ATIZ'' <ref name="zrsr">[http://www.zrsr.sk/], Živnostenský register Slovenskej republiky</ref>, v roku 1993 vzniká spoločnosť ''MAYA'' a štúdio ''Artefakt'' <ref name="orsr" />. Filmová dabingová post-produkcia (najmä pre kiná) sa vyrábala na Slovensku až do roku 1998, kým sa filmové ateliéry na Kolibe nesprivatizovali <ref name="dimas" />. V rokoch 1998-2010 sa filmová post-produkcia vyrábala opäť iba v zahraničí. V roku 2010 spoločnosť ''DIMAS'' obnovila výrobu filmovej post-produkcie na Slovensku <ref name="dimas" />. V súčasnosti je na Slovensku približne 30 aktívnych súkromných dabingových štúdií a 6 agentúr. [[Slovenská televízia]] prevádzkuje 7 samostatných dabingových štúdií <ref name="tnp">[http://www.stv.sk/files/GG5VHiSmtq.pdf], Televízia na papieri, magazín</ref>.

=== Status ===
Na Slovensku sa dabujú nielen animované (či programy všeobecne určené pre deti), ale aj klasické hrané filmy. Prevažne sa vyrába iba televízny dabing. Titulky sa vyrábajú najmä pre distribúciu na nosičoch, ale aj pre televíziu. Distribučný dabing na multimediálnych nosičoch predstavuje podiel iba 5% <ref name="skdab">[http://www.facebook.com/skdab], Slovenský dabing (Facebook)</ref>. Zvyšných 95% tvorí podiel českého distribučného dabingu v slovenských obchodoch <ref name="skdab">[http://www.facebook.com/skdab], Slovenský dabing (Facebook)</ref>. Podľa zákona o štátnom jazyku je povolené na Slovensku vysielanie programov aj v zrozumiteľnom jazyku (tj. český jazyk) podľa osobitného predpisu <ref name="zakon" />. Z toho vyplýva aj nemalí podiel českého dabingu vo vysielaní na slovenských televíziách. Tento stav sa novelou zákona o štátnom jazyku zmiernil a v budúcnosti by mal mať slovenský dabing majoritné postavanie. Tieto opatrenia sa však netýkajú distribúcie dabingu na nosičoch.

=== Kontroverzia ===
Slovenský dabing je od nepamäti spojený s českým dabingom. V rámci spoločného štátu dvoch svojbytných národov s vlastným jazykom vznikal aj svojbytný dabing. Výroba slovenského dabingu bola závislá na rozhodovaní riadiacej komunistickej moci v Prahe. Po páde komunizmu a rozdelení [[ČSFR]] nemala samostatná [[Slovensko|Slovenská republika]] príliš veľké vyhliadky na financovanie výroby dabingu či jeho distribúcie, čo sa odrazilo aj na fakte, že [[Česká republika]] prevzala takmer celý federálny fond do svojich rúk. V prvej polovici 90. rokov prichádzali ponuky na otvorenie centrál pre filmovú distribúciu. Prvé ponuky prišli na Slovensko, avšak vtedajšia vláda nevidela v tom žiadny potenciál. Tak sa distribútori obrátili na českú stranu a tí im vyhoveli. Tieto distribučné filmové spoločnosti automaticky šíria tituly s českým dabingom aj na slovenský trh. Z toho dôvodu je na Slovensku v súčasnosti tak uprednostňovaný český dabing v distribúcii aj v televízii, lebo zároveň je vydaný spolu s dielom a tak je to pre koncového zákazníka lacnejšie. Preto aj televízie radšej siahnu po titule, ktorý kúpia hneď aj s českým dabingom, lebo slovenský by si museli buď dať vyrobiť alebo kúpiť od inej televízie či vydavateľa (ak dabing existuje). Zlepšenie stavu podielu slovenského dabingu v televízii prišla až novela zákona o štátnom jazyku, ktorý určuje, že každý nový či premiérový titul musí byť v slovenčine. Zatiaľ žiadne zákonné nariadenie neupravuje podmienky pre dabing v distribúcii. V Českej republike obdobný stav nie je. Aj slovenské tituly sú dabované do češtiny. Naopak na Slovensku neexistuje ani jeden jediný český titul, ktorý by bol nadabovaný do slovenčiny. Rovnako nenájdeme ani slovenské dabingy v českých televíziách (až na pár občasných výnimiek). Jeden jediný titul, ktorý sa výhradne vysielal iba na [[Česká televize|Českej televízii]] so slovenským dabingom bol seriál ''Dempsey a Makepeacová'' (od roku 2002 už po česky).

=== Historický prehľad ===
* v 30. rokoch 20. storočia vznikajú prvé slovenské dabingy
* v roku 1957 založil Svätopluk Šablatúra prvé dabingové štúdio na Slovensku v Bratislave <ref name="sablatura" />
* v roku 1957 vznikol prvý slovenský dabing na Slovensku (''Miško darebák'', rus. Мишка задира, 1956; réžia slovenského znenia S. Šablatúra) <ref name="sablatura" />
* v roku 1965 bol nadabovaný prvý 70mm film so 6 kanálovým stereofónnym zvukom v Česko-Slovensku (slovenské znenie, S. Šablatúra, Koliba, post-produkcia v Nemecku) <ref name="csfd">[http://www.csfd.cz/film/101251-letajici-clipper/zajimavosti/], Česko-Slovenská filmová databáza</ref>
* v roku 1973 vzniká nové dabingové štúdio Československej televízie (ČST) v Bratislave <ref name="stv" />
* v roku 1974 vzniká nové dabingové štúdio Československej televízie (ČST) v Banskej Bystrici <ref name="stv" />
* v roku 1990 vzniká prvé komerčné dabingové štúdio (DAVAY) <ref name="orsr" />
* v roku 1997 bol zahájený nultý ročník cien za dabing, ''Zlatá slučka'' <ref name="kfn" />
* v roku 1998 zaniká filmová dabingová post-produkcia na Slovensku po privatizácii ateliérov na Kolibe <ref name="dimas" />
* v roku 2003 bola udelená na 6. ročníku ''Zlatej slučky'' posledná cena za dabing
* v roku 2010 spoločnosť DIMAS obnovuje filmovú post-produkciu na Slovensku vytvorením prvej mixhaly [[Dolby Digital]] <ref name="dimas" />

=== Historické členenie ===
Éru slovenského dabingu môžeme rozdeliť na tri základné etapy:
* obdobie pred založením prvého dabingového štúdia na Slovensku (193x-1956)
* predrevolučné obdobie (1957-1989)
* postrevolučné obdobie alebo obdobie novodobého dabingu (1990-súčasnosť)

=== Cena za dabing ===
Od roku 1997 až do roku 2003 sa na Slovensku odovzdávala akademická cena za dabing pod názvom ''[[Zlatá slučka]]''. Túto tradíciu zahájilo štúdio ''MAYA'' v roku 1997 nultým ročníkom <ref name="kfn">[http://avatar1one.sweb.cz/KFN%201-2003.htm], Klub filmových novinárov SSN č.1/2003</ref>. Piaty ročník (bez nultého) už organizovalo občianske združenie ''Zlatá slučka'' v spolupráci s vyhlasovateľom súťaže ''Hereckou obcou Slovenska'', ''Litfondom'' (Literárny fond) a ''Ochranným zväzom interpretov Slovenska'' <ref name="hd">[http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.11.28+Domace+47], Hospodársky denník, Štvrtok 28. novembra 2002</ref>. Cena definitívne skončila 6. ročníkom (bez nultého) v roku 2003. V súčasnosti na Slovensku existuje jediná cena, ktorá hodnotí umelcov aj v oblasti dabingu, a to cena ''Literárneho fondu''.

=== Ocenenia ===
Slovenský dabing získal v zahraničí viacero ocenení. Získal aj cenu od ''Disney Character Voices International'' za najlepší dabing animovaných rozprávok od [[The Walt Disney Company|Walta Disneyho]].

=== Legislatíva ===
Vysielanie dabingu na slovenských televíznych okruhoch upravuje zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. a zákon č.308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Podľa zákona o štátnom jazyku musia byť všetky programy vysielané na slovenských televíziách v slovenskom jazyku, ak sú určené pre maloletých do 12 rokov (výnimku tvorí vysielanie pre národnostné menšiny) <ref name="zakon">[http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva], Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Zákon o štátnom jazyku</ref>. Zákon ďalej udeľuje povinnosť dabovať či titulkovať akýkoľvek nový alebo premiérový titul do slovenčiny odvysielaný po 1. januári 2008. Tituly, ktoré boli pred týmto dátumom odvysielané inak ako v slovenčine, môžu byť aj naďalej odvysielané v tomto jazyku.

== Pozri aj ==
* [[Svätopluk Šablatúra]]

== Referencie ==
<references />

== Externé odkazy ==
* [http://www.litfond.sk/ Literárny fond] - Oficiálne stránky Literárneho fondu
* [http://www.facebook.com/skdab Slovenský dabing (Facebook)] - Oficiálne stránky komunity fanúšikov, tvorcov a dabérov na sociálnej sieti Facebook
* [http://skdabing.wgz.cz/ Slovenský dabing] - Prvé neoficiálne stránky o slovenskom dabingu
* [http://www.dabingforum.6f.sk/ Diskusné fórum slovenského dabingu] - Prvé diskusné fórum o slovenskom dabingu (databáza)
* [http://www.dabing.info/index.html Dabing - Zpracování cizojazyčných filmů] - Stránky o výrobe dabingu (po česky)


[[Kategória:Film]]
[[Kategória:Film]]

Verzia z 03:29, 22. február 2012

Dabing alebo dabovanie (zastarano dubbing alebo dubbovanie) je pretlmočenie inojazyčného audiovizuálneho diela nahrávaním slov (najmä dialógov) v jednom jazyku k obrazovej zložke tohto inojazyčného diela tak, že sa pohyby pier osôb vystupujúcich v diele približne zhodujú s nahrávanými slovami alebo aspoň nahrávané slová zaznejú približne vtedy, keď hovorí aj osoba vystupujúca v diele. Ako dabing sa označuje aj výsledok takejto činnosti alebo štúdio či inštitúcia, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá.

S úplným dabingom sa dá stretnúť napríklad v animovaných filmoch a počítačových hrách, kde je každá postava dabovaná skutočným človekom. Čiastočný dabing sa nachádza v hraných filmoch, v ktorých sa popri ľudských postavách vyskytujú aj postavy, ktoré sú v skutočnosti celé vytvorené pomocou bábok alebo počítačového softvéru. Pri tzv. rýchlodabingu (alebo tiež nahovorený dabing, angl. voiceover) je cez stiahnutý pôvodný zvuk nahovorený preklad (používa sa napr. v Poľsku alebo pri dabovaní mimo profesionálnych štúdií, viď nižšie).

V niektorých prípadoch sa namiesto dabovania používajú filmy, ktoré majú originálnu zvukovú stopu doplnenú o titulky v lokálnom jazyku, pretože tvorba titulkov je rýchlejšia a lacnejšia v porovnaní s tvorbou akéhokoľvek dabingu.

V Česko-Slovensku sa systematický dabing začal po druhej svetovej vojne dabovaním filmov zo ZSSR a NDR do češtiny. Spočiatku text daboval len jeden herec, neskôr viacerí herci, ale nesnažili sa o synchrónnosť pohybu úst. V televízii sa do roku 1964 používal živý dabing. Od 60. rokov má dabing u nás približne súčasnú podobu. V 2. polovici 60. rokov dabingové štúdio slovenského filmu vyprodukovalo už celý rad filmov.

Pojmy

Voiceover

Voiceover (tzv. nahovorený dabing, rýchlodabing) je termín pre filmovú metódu nahrávania hlasu na existujúcu zvukovú stopu (nemá samostatnú hlasovú stopu pre dabovanie), pritom je pôvodný hlas buď stlmený alebo odstránený. Nezáleží na počte dabérov ani na forme čítania dialógov. Táto technika sa najviac v súčasnosti využíva pri dokumentárnych filmoch. V minulosti sa táto metóda používala na akékoľvek filmy, ktoré sa nedodávali s oddelenými zvukovými stopami od hudby a zvukových efektov.

Slučka

Slučka (angl. loop) je v dabingu termín pre vymedzený úsek v dialógu, ktorý sa rovná neprerušenej zvukovej slučke pri jednom výstupe dabéra. Slučka je vymedzená približne na 10 až 30 sekúnd (dĺžka či podmienky môžu byť rôzne). Moderné postupy umožnili, že dabéri, ktorí vystupujú spoločne v jednej scéne, nemusia byť nevyhnutne prítomní na nahrávaní. Každý si môže svoj výstup (slučky) individuálne nahovoriť.

Kategorizácia dabingu

Dabing sa delí nasledovne podľa druhu výroby alebo spôsobu šírenia:

  • dabing pre kiná (kinodabing)
  • distribučný dabing (multimediálne nosiče - VHS, DVD, BD...)
  • televízny dabing (vyrobený pre konkrétnu televíziu)

Dabing na Slovensku

Prvé slovenské dabingy začali vznikať v 30. rokoch 20. storočia. Až do roku 1957 sa dabing vyrábal výhradne iba v Prahe a v Nemecku. Roku 1957 založil Svätopluk Šablatúra prvé dabingové štúdio na Slovensku vo filmových ateliéroch na Kolibe v Bratislave [1]. V roku 1973 vzniklo nové dabingové štúdio v Československej televízii v Bratislave (ČST) v Mlynskej doline, o rok neskôr aj v Banskej Bystrici [2]. Po nežnej revolúcii začali vznikať prvé komerčné dabingové štúdiá. V roku 1990 vzniklo prvé komerčné štúdio DAVAY [3] (v roku 1999 sa dabingová sekcia osamostatnila a vznikla spoločnosť DIMAS [4], DAVAY skrachoval v roku 2009 [3]), v roku 1992 bolo založené štúdio ATIZ [5], v roku 1993 vzniká spoločnosť MAYA a štúdio Artefakt [3]. Filmová dabingová post-produkcia (najmä pre kiná) sa vyrábala na Slovensku až do roku 1998, kým sa filmové ateliéry na Kolibe nesprivatizovali [4]. V rokoch 1998-2010 sa filmová post-produkcia vyrábala opäť iba v zahraničí. V roku 2010 spoločnosť DIMAS obnovila výrobu filmovej post-produkcie na Slovensku [4]. V súčasnosti je na Slovensku približne 30 aktívnych súkromných dabingových štúdií a 6 agentúr. Slovenská televízia prevádzkuje 7 samostatných dabingových štúdií [6].

Status

Na Slovensku sa dabujú nielen animované (či programy všeobecne určené pre deti), ale aj klasické hrané filmy. Prevažne sa vyrába iba televízny dabing. Titulky sa vyrábajú najmä pre distribúciu na nosičoch, ale aj pre televíziu. Distribučný dabing na multimediálnych nosičoch predstavuje podiel iba 5% [7]. Zvyšných 95% tvorí podiel českého distribučného dabingu v slovenských obchodoch [7]. Podľa zákona o štátnom jazyku je povolené na Slovensku vysielanie programov aj v zrozumiteľnom jazyku (tj. český jazyk) podľa osobitného predpisu [8]. Z toho vyplýva aj nemalí podiel českého dabingu vo vysielaní na slovenských televíziách. Tento stav sa novelou zákona o štátnom jazyku zmiernil a v budúcnosti by mal mať slovenský dabing majoritné postavanie. Tieto opatrenia sa však netýkajú distribúcie dabingu na nosičoch.

Kontroverzia

Slovenský dabing je od nepamäti spojený s českým dabingom. V rámci spoločného štátu dvoch svojbytných národov s vlastným jazykom vznikal aj svojbytný dabing. Výroba slovenského dabingu bola závislá na rozhodovaní riadiacej komunistickej moci v Prahe. Po páde komunizmu a rozdelení ČSFR nemala samostatná Slovenská republika príliš veľké vyhliadky na financovanie výroby dabingu či jeho distribúcie, čo sa odrazilo aj na fakte, že Česká republika prevzala takmer celý federálny fond do svojich rúk. V prvej polovici 90. rokov prichádzali ponuky na otvorenie centrál pre filmovú distribúciu. Prvé ponuky prišli na Slovensko, avšak vtedajšia vláda nevidela v tom žiadny potenciál. Tak sa distribútori obrátili na českú stranu a tí im vyhoveli. Tieto distribučné filmové spoločnosti automaticky šíria tituly s českým dabingom aj na slovenský trh. Z toho dôvodu je na Slovensku v súčasnosti tak uprednostňovaný český dabing v distribúcii aj v televízii, lebo zároveň je vydaný spolu s dielom a tak je to pre koncového zákazníka lacnejšie. Preto aj televízie radšej siahnu po titule, ktorý kúpia hneď aj s českým dabingom, lebo slovenský by si museli buď dať vyrobiť alebo kúpiť od inej televízie či vydavateľa (ak dabing existuje). Zlepšenie stavu podielu slovenského dabingu v televízii prišla až novela zákona o štátnom jazyku, ktorý určuje, že každý nový či premiérový titul musí byť v slovenčine. Zatiaľ žiadne zákonné nariadenie neupravuje podmienky pre dabing v distribúcii. V Českej republike obdobný stav nie je. Aj slovenské tituly sú dabované do češtiny. Naopak na Slovensku neexistuje ani jeden jediný český titul, ktorý by bol nadabovaný do slovenčiny. Rovnako nenájdeme ani slovenské dabingy v českých televíziách (až na pár občasných výnimiek). Jeden jediný titul, ktorý sa výhradne vysielal iba na Českej televízii so slovenským dabingom bol seriál Dempsey a Makepeacová (od roku 2002 už po česky).

Historický prehľad

  • v 30. rokoch 20. storočia vznikajú prvé slovenské dabingy
  • v roku 1957 založil Svätopluk Šablatúra prvé dabingové štúdio na Slovensku v Bratislave [1]
  • v roku 1957 vznikol prvý slovenský dabing na Slovensku (Miško darebák, rus. Мишка задира, 1956; réžia slovenského znenia S. Šablatúra) [1]
  • v roku 1965 bol nadabovaný prvý 70mm film so 6 kanálovým stereofónnym zvukom v Česko-Slovensku (slovenské znenie, S. Šablatúra, Koliba, post-produkcia v Nemecku) [9]
  • v roku 1973 vzniká nové dabingové štúdio Československej televízie (ČST) v Bratislave [2]
  • v roku 1974 vzniká nové dabingové štúdio Československej televízie (ČST) v Banskej Bystrici [2]
  • v roku 1990 vzniká prvé komerčné dabingové štúdio (DAVAY) [3]
  • v roku 1997 bol zahájený nultý ročník cien za dabing, Zlatá slučka [10]
  • v roku 1998 zaniká filmová dabingová post-produkcia na Slovensku po privatizácii ateliérov na Kolibe [4]
  • v roku 2003 bola udelená na 6. ročníku Zlatej slučky posledná cena za dabing
  • v roku 2010 spoločnosť DIMAS obnovuje filmovú post-produkciu na Slovensku vytvorením prvej mixhaly Dolby Digital [4]

Historické členenie

Éru slovenského dabingu môžeme rozdeliť na tri základné etapy:

  • obdobie pred založením prvého dabingového štúdia na Slovensku (193x-1956)
  • predrevolučné obdobie (1957-1989)
  • postrevolučné obdobie alebo obdobie novodobého dabingu (1990-súčasnosť)

Cena za dabing

Od roku 1997 až do roku 2003 sa na Slovensku odovzdávala akademická cena za dabing pod názvom Zlatá slučka. Túto tradíciu zahájilo štúdio MAYA v roku 1997 nultým ročníkom [10]. Piaty ročník (bez nultého) už organizovalo občianske združenie Zlatá slučka v spolupráci s vyhlasovateľom súťaže Hereckou obcou Slovenska, Litfondom (Literárny fond) a Ochranným zväzom interpretov Slovenska [11]. Cena definitívne skončila 6. ročníkom (bez nultého) v roku 2003. V súčasnosti na Slovensku existuje jediná cena, ktorá hodnotí umelcov aj v oblasti dabingu, a to cena Literárneho fondu.

Ocenenia

Slovenský dabing získal v zahraničí viacero ocenení. Získal aj cenu od Disney Character Voices International za najlepší dabing animovaných rozprávok od Walta Disneyho.

Legislatíva

Vysielanie dabingu na slovenských televíznych okruhoch upravuje zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. a zákon č.308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Podľa zákona o štátnom jazyku musia byť všetky programy vysielané na slovenských televíziách v slovenskom jazyku, ak sú určené pre maloletých do 12 rokov (výnimku tvorí vysielanie pre národnostné menšiny) [8]. Zákon ďalej udeľuje povinnosť dabovať či titulkovať akýkoľvek nový alebo premiérový titul do slovenčiny odvysielaný po 1. januári 2008. Tituly, ktoré boli pred týmto dátumom odvysielané inak ako v slovenčine, môžu byť aj naďalej odvysielané v tomto jazyku.

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ a b c [1], Svätopluk Šablatúra
  2. ↑ a b c [2], Slovenská televízia
  3. ↑ a b c d [3], Obchodný register Slovenskej republiky
  4. ↑ a b c d e [4], DIMAS, s. r. o.
  5. ↑ [5], Živnostenský register Slovenskej republiky
  6. ↑ [6], Televízia na papieri, magazín
  7. ↑ a b [7], Slovenský dabing (Facebook)
  8. ↑ a b [8], Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Zákon o štátnom jazyku
  9. ↑ [9], Česko-Slovenská filmová databáza
  10. ↑ a b [10], Klub filmových novinárov SSN č.1/2003
  11. ↑ [11], Hospodársky denník, Štvrtok 28. novembra 2002

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dabing&oldid=4236101“