Preskočiť na obsah

František, vojvoda bavorský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ďalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
založenie stránky
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 19:04, 5. január 2018

František, vojvoda bavorský
pretendent bavorského trónu
pretendent bavorského trónu
Narodenie14. 7. 1933
Bavorsko, Mníchov
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František, vojvoda bavorský

Jeho Kráľovská Výsosť František Bonaventura Adalbert Maria, vojvoda bavorský (narodený 14. júla 1933 v Mníchove ako Franz Bonaventura Maria Adalbert, Prinz von Bayern),[1] s plným šľachtickým titulom Jeho kráľovská Výsosť, vojvoda bavorský.[2] František je Hlavou rodu Wittelsbachovcov, bývalej vládnucej rodiny v bavorskom kráľovstve. Jeho meno bolo pri narodení bolo Prinz von Bayern. V roku 1997 po smrti svojho otca sa jeho priezvisko zmenilo na zmenil sviatok na Herzog von Bayern (vojvoda bavorský).[3] František je pravnukom posledného bavorského kráľa Ľudovíta III., ktorý bol zosadený v roku 1918. Je tiež potomkom anglického kráľa Karola I. a tým pádom je medzi jakobitmi pokladaný za dediča rodu Stuartovcov a právoplatným vládcom Anglicka, Škótska a Írska, hoci on sám sa tohto práva nedomáha. Jakobiti boli priaznivci britského stuartovského panovníka Jakuba II., ktorému chceli po zosadení znovu pomôcť na tróny krajín Anglicka, Škótska a Írska. Neskôr pomáhali aj jeho synovi princovi Jakubovi Františkovi Stuartovi a vnukovi Karlovi Eduardovi Stuartovi. Slovo jakobita je odvodené z latinského Jacobus – Jakub.[3]

Erb bavorských kráľov

Život

Palác Nymphenburg, pohľad zo zámockého parku

František sa narodil v Mníchove ako najstarší syn vojvodu Albrechta (*1905 – †1996) a jeho prvej ženy, grófky Márie Draškovičovej z Trakoštjanu, ktorá pochádzala z chorvátskej šľachtickej rodiny. Keďže Wittelsbachovci boli odporcovia nacistického režimu v Nemecku, v roku 1939 vzal Františkov otec svoju rodinu do Maďarska. Štyri roky žili v Budapešti a potom sa koncom roka 1943 presťahovali na hrad Sárvár. V marci 1944 okupovalo nacistické Nemecko Maďarsko a 6. októbra 1944 bola celá rodina vrátane Františka uväznená. Boli poslaní do niekoľkých nacistických koncentračných táborov vrátane Oranienburgu a Dachau. Na konci apríla 1945 boli oslobodení americkou armádou. Po vojne získal František vysokoškolské vzdelanie v Benediktínskom opátstve v Ettalu. Potom študoval biznis manažment na univerzite v Mníchove a v Zürichu. František si v sebe rozvinul vášeň zbierať súčasné moderné umenie. Obrazy a grafiky z jeho súkromnej zbierky má natrvalo vypožičané mníchovská Pinakotéka a takto sú sprístupnené verejnosti. Svoju rozsiahlu súkromnú knižnicu venovanú umeniu 20. a 21. storočia venoval v roku 2009 mníchovskému Centrálnemu inštitútu pre dejiny umenia (Zentralinstitut für Kunstgeschichte). Vojvoda František je členom Medzinárodnej rady Múzea moderného umenia v New Yorku. Podľa nemeckého práva nie je v súčasnosti možné v Nemecku oficiálne používať kráľovské tituly, avšak môžu byť používané ako súčasť priezviska. František žije v apartmáne v Nymphenburskom paláci v Mníchove, bývalej letnej rezidencii bavorských kráľov. Vojvoda František je členom senátu mníchovskej univerzity a čestným členom Bavorskej akadémie vedy a humanitných štúdií. Zastáva veľa čestných funkcií v občianskych i náboženských organizáciách v Bavorsku.[3] Vojvoda František sa nikdy neoženil. Po jeho smrti sa jeho funkcie Hlavy rodu Wittelsbachovcov presunú na jeho brata, princa Maxa, bavorského vojvodu.

Titul

Vojvodov plný titul znie: „Jeho Kráľovská Výsosť František, vojvoda bavorský, franský a švábsky, gróf rýnsky.“ Podľa tradície neprevzal František vyšší titul kráľa.[3]

Patronát

  • Slovensko Slovensko: Medzinárodný projekt obnovy sochy sv. Jána Nepomuckého v Divine. Projekt začal v roku 2016 generálnou obnovou pamiatky, ktorá bola zrealizovaná pod záštitou Veľvyslanectva Nemeckej Spolkovej republiky na Slovensku.[4] Sochu na novom podstavci, tentoraz vychádzajúceho z analógie tvorby neskorého baroka, v piatok 2. júna 2017 odhalil Joachim Bleicker, veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku spolu so starostom Diviny Emilom Molkom a autorom projektu.[5] Následne ju požehnal Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup.[6][7] Projekt sa vďaka patrónom a donorom stal medzinárodným. K príležitosti požehnania a odhalenia sochy vznikla aj odborná publikácia Príbeh svätojánsky, Socha svätého Jána Nepomuckého v Divine.[8]

Ocenenia

Dynastické rady a vyznamenania

  • Wittelsbachovci: Rad sv. Huberta (Orden des Heiligen Hubertus), veľmajster[9]
  • Wittelsbachovci: Domáci kráľovský bavorský rytiersky rad sv. Juraja (Königlich Bayerischer Haus-Ritter-Orden vom Heiligen Georg), veľmajster[10]
  • Wittelsbachovci: Vojenský rád Maxa Josefa (Militär-Max-Joseph-Orden), veľmajster[10]
  • Wittelsbachovci: Záslužný rad bavorskej koruny (Verdienstorden der Bayerischen Krone), veľmajster[10]
  • Wittelsbachovci: Dámsky rád Terézie (Theresienorden), veľmajster[10]
  • Wittelsbachovci: Dámsky rád Alžbety (Elisabethorden), veľmajster[10]

Štátne vyznamenania

  • Nemecko Nemecko: Záslužný rad Spolkovej republiky Nemecko, veľkokríž[11]
  • Vatikán Vatikán: Rád božieho hrobu, veľkokríž s kolanou[12]
  • Maltézsky rád: veľkokríž 1. triedy[11]
  • Maltézsky rád: Maltézsky záslužný rad, veľkokríž
  • Rumunsko Rumunsko: Národný rad za zásluhy, veľkokríž (2014)[13]

Ostatné dynastické rady

Referencie

  1. ↑ THEROFF, Paul. Bavaria [online]. www.angelfire.com, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
  2. ↑ Bürgerservice-Portal | Portal ServiceAKDB [online]. www.buergerserviceportal.de, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online. (po nemecky)
  3. ↑ a b c d SOBOLA, Marek (ed.). Príbeh svätojánsky, Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine / The Story of St. John, Statue of St. John of Nepomuk in Divina / ដំណើររឿងរបស់ St. John, រូបចម្លាក់ St. John Nepomuk នៅក្រុង Divina / Die Johannisgeschichte, Die Staute des hl. Johannes Nepomuk in Divina / Историята на св. Ян, Статуята на св. Ян Непомуцки в Дивина. prvé. vyd. Žilina : Servare et Manere, o. z. a Kysucké múzeum v Čadci, 2017. ISBN 978-80-972614-3-6. S. 80.
  4. ↑ V Divine zachránili sochu s neobyčajným príbehom | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  5. ↑ Večerník súčasťou národnej kultúrnej pamiatky | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  6. ↑ V malej dedine v srdci Európy postavili most komunikácie a priateľstva – Žilinská diecéza – Rímskokatolícka cirkeva [online]. www.dcza.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  7. ↑ WWW.TKKBS.SK. Biskup Galis požehnal obnovenú sochu sv. Jána Nepomuckého v Divine [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  8. ↑ Príbeh svätojánsky. Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine [online]. eshop.kysuckemuzeum.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  9. ↑ a b The Descendants of Queen Mary IV and III [online]. www.jacobite.ca, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e LOBKOWICZ, František. Encyklopedie řádů a vyznamenání. Druhé. vyd. Praha : LIBRI, 1999. ISBN 80-901579-9-8. S. 46.
  11. ↑ a b www.bundespraesident.de: Der Bundespräsident / Terminkalender / Ordensverleihung an Franz Herzog von Bayern [online]. www.bundespraesident.de, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online. (po nemecky)
  12. ↑ Fotografia vojvodu bavorského v plášti Rádu božieho hrobu [online]. [Cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
  13. ↑ Verleihung des Verdienstordens von Rumänien an Herzog Franz von Bayern | BOTSCHAFT VON RUMÄNIEN in der Bundesrepublik Deutschland [online]. berlin.mae.ro, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online. (po nemecky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František,_vojvoda_bavorský&oldid=6604515“