Preskočiť na obsah

Árijci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Árijci [jednotné číslo Árijec][1][2][3][4][5] (iné názvy: Árjovia[6][2] [j. č. Árja[2]], Árijovia[7] [j. č. Árij], Áriovia[8][9][5], Ariovia[10][11]; staršie: Arijci [j. č. Arijec][12], Árovia [j. č. Ár][13]; nesprávne: Aríjčania [j. č. Aríjčan][14], Arijčania [j. č. Arijčan][15]; sanskr. árja, avest. airja, staroper. arija[6]) môžu byť:

  • etniká hovoriace indoeurópskymi jazykmi, synonymum: Indoeurópania, pozri Indoeurópania
  • etniká hovoriace indoiránskymi jazykmi, synonymum: Indoiránci, pozri Indoiránci
  • etniká hovoriace indoárijskými jazykmi, synonymum: Indoárijci, pozri Indoárijci
  • najstarší Indoeurópania, najmä ľudia hovoriaci praindoeurópčinou, synonymum: Praindoeurópania, pozri praindoeurópčina
  • najstarší Indoiránci (z pôvodne obývaného územia niekde v širokom okolí Kaspického mora sa v priebehu 2. tisícročia pred Kr. postupne rozišli smerom na juh, a to na Blízky Východ, do Indie a nakoniec aj do Iránu), pozri pod Indoiránci
  • najstarší Indoárijci, teda tí najstarší Indoiránci, ktorí zhruba v 2. tisícročí imigrovali do Indie (kde si podmanili pôvodné obyvateľstvo, t. j. Drávidov), a neskôr zároveň súhrnný názov troch horných staroindických kást, ktoré im viac-menej prináležali, pozri Indoárijci a Dejiny Indie
  • (len tvar árijci, jedn. č. árijec) príslušníci nordickej rasy a/alebo bieli ľudia nesemitského (nežidovského) pôvodu (t. j. vlastne Indoeurópania), pozri árijská rasa

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Árijec. Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  2. 1 2 3 árijec. Slovník súčasného slovenského jazyka
  3. ↑ árijec. Krátky slovník slovenského jazyka 2020
  4. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom. Turč. Sv. Martin: Matica slovenská, 1940, S. 134
  5. 1 2 HROBOŇ, J. M. Pohľad na priebeh dejín kultúrnych zo stanoviska ethnologie. Slovenské pohľady. č. 2 1887, S. 38
  6. 1 2 KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 46.
  7. ↑ BAČÍK, M. Základy demogeografie. Ružomberok: Verbum, 2015, S. 205
  8. ↑ VAŠEK, J. et al. Atlas svetových dejín, Pravek - stredovek. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, [1996], S. 16
  9. ↑ ČAPEK, V. et al. Dejepis pre 1. ročník stredných odborných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984, S. 31
  10. ↑ KOMOROVSKÝ, J. et al. Prometeus: mytologické paralely. Bratislava: Smena, 1986, S. 71
  11. ↑ CURTIUS RUFUS, Quintus. Dejiny Makedónca Alexandra Veľkého. Martin: Thetis, 2015, S. 197
  12. ↑ TVRDÝ, P. Doplnky k slovenskému frazeologickému slovníku. Praha: Československá grafická unie, 1937, S. 8
  13. ↑ HROBOŇ, J. M.. Niektoré solárne slavnosti u Slavianov. Slovenské pohľady. č. 1, 1883, S. 59
  14. ↑ ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 187
  15. ↑ Fetišizm. Slovenský východ 14. 10. 1925. S. 1

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Árijci

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Árijci&oldid=8265510“