Čandraján-2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Čandraján-2
Lunar orbiter, lander, rover
PrevádzkovateľISRO
Dátum štartu4.2019
Nosná raketaGSLV Mk III
KozmodrómSatish Dhawan Space Centre
Pristátie na Mesiaci
TelesoMesiac
Dátumapríl 2019
Súradnice70°J

Čandraján-2 (Sanskrit: चन्द्रयान-२; Sanskrit: [tʃəndrəjaːn dʋi]; anglicky: Chandrayaan-2) je druhá mesačná prieskumná misia Indie po Čandraján-1.[1] Vyvinutá indickou organizáciou pre výskum vesmíru (ISRO). Misia použije nosič Geosynchronous Satellite Launch Vehicle Mark III (GSLV Mk III).[2] Obsahuje lunárny orbiter, lander a rover, všetko vyvinuté Indiou.[3]

Čandraján-2 mal naplánovaný štart na apríl 2019. Nový termín je 9. - 16. 7. 2019[4] a pozemná sonda s vozítkom sa pokúsi o mäkké pristátie 6. 9. medzi dvoma kráterami Manzinus C a Simpelius N na južnej mesačnej šírke asi 70 °. Ak bude úspešná bude druhou misiou s pristátím rovera v blízkosti lunárneho južného pólu. [5]

Podľa ISRO táto misia použije a otestuje rôzne nové technológie a uskutoční nové experimenty. Kolesový rover sa bude pohybovať na povrchu Mesiaca a bude vykonávať chemické analýzy. Údaje budú odovzdávané na Zemi cez modul Čandraján-2 na orbite.

Dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

Orbiter a pristávací modul s roverom vo vnútri povrchového výložníka

Misiu vynesie raketa Geosynchronous Satellite Launch Vehicle Mark III (GSLV Mk III), hmotnosť nákladu približne 3877 kg, štart bude z vesmírneho strediska Satish Dhawan na ostrove Sriharikota.

Rover[upraviť | upraviť zdroj]

Náčrtok rovera

Hmotnosť roveru je asi 27 kg, napájanie zo solárneho panelu. Rover sa bude pohybovať na Mesačnom povrchu na šiestich kolesách. Vykoná chemickú analýzu na mieste a pošle dáta na orbitu, z ktorej sa prenesú na pozemnú stanicu.

Vedecké prístroje[upraviť | upraviť zdroj]

ISRO vybral päť vedeckých nástrojov pre orbiter, štyri pre lander, [6] a dve pre rover. [7] Hoci bolo pôvodne oznámené, že NASA a ESA by sa na misii zúčastnili poskytnutím niektorých vedeckých nástrojov pre orbiter [8] ISRO neskôr objasnil, že z dôvodu obmedzenia hmotnosti nebude mať na túto misiu zahraničné užitočné zaťaženie. [9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ISRO begins flight integration activity for Chandrayaan-2, as scientists tests lander and rover. The Indian Express, 25 October 2017. Dostupné online [cit. 2017-12-21].
  2. Chandrayaan-2 launch put off: India, Israel in lunar race for 4th position. The Times of India, 5 August 2018. Dostupné online [cit. 2018-08-15].
  3. India Slips in Lunar Race with Israel As Ambitious Mission Hits Delays. NDTV, 4 August 2018. Dostupné online [cit. 2018-08-15].
  4. ISRO. @isro [online]. 2019T8:37, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. BAGLA, Pallava. India plans tricky and unprecedented landing near moon's south pole. Science, 31 January 2018. Dostupné online [cit. 2018-02-19].
  6. BAGLA, Pallava. India plans tricky and unprecedented landing near moon’s south pole. Science, 31 January 2018. Dostupné online [cit. 2018-03-08].
  7. JOHNSON, T. A.. Three new Indian payloads for Chandrayaan 2, decides ISRO. The Indian Express, 31 August 2010. Dostupné online [cit. 2010-08-31].
  8. BEARY, Habib. NASA and ESA to partner for Chandrayaan-2. Sakal Times, 4 February 2010. Dostupné online [cit. 2010-02-22].
  9. LAXMAN, Srinivas. 'We're launching Chandrayaan-2 for a total coverage of the moon'. The Times of India, 5 September 2010. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]