Častica (jazykoveda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Častica alebo partikula je neplnovýznamový, neohybný a veľmi špecifický slovný druh, ktorým podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede.[1]

Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod.

Vo funkcii častice sa môže vyskytovať aj:

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 1 (podľa funkcie)[1]:

Delenie 2 (podľa toho, či sa dá členiť na morfémy)[1]:

Delenie 3 (podľa polohy)[1]:

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d častice. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 99.