Citoslovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Citoslovce alebo interjekcia je neohybný slovný druh, ktorý obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba city alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu. Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety.

Delenie[1][upraviť | upraviť zdroj]

  • vlastné (subjektívne)
    • citové
    • vôľové
  • zvukomalebné (objektívne)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. citoslovcia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 96-97.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]