İlham Əliyev

	İlham Əliyev; Илhам Əлијев
	; Ilham Aliyev in 2024
4. prezident Azerbajdžanu
Momentálne v úrade
	od 31. októbra 2003
Viceprezident	Mehriban Alijeva
Premiér	Artur Rasizade
7. Predseda vlády Azerbajdžanu
	V úrade; 4 August 2003 – 4 November 2003
Prezident	Hejdar Alijev
Predseda Nového Azerbajdžanu
Momentálne v úrade
	od 31 Október 2003
Biografické údaje
Narodenie	24. december 1961 (64 rokov); Baku, ZSSR
Politická strana	Nový Azerbajdžan
Alma mater	MGIMO
Vierovyznanie	šiítske islam
Rodina
Manželka	Mehriban Alijeva (1983 – súčasnosť)
Deti	Lejla; Arzu; Hejdar
Odkazy
	İlham Əliyev; Илhам Əлијев na president.az
	İlham Əliyev; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

İlham Əliyev, slovensky Ilham Alijev, azerbajdžansky İlham Heydər oğlu Əliyev, rusky Ильхам Гейдарович Алиев, (* 24. december 1961, Baku) je azerbajdžanský politik, doživotný prezident Azerbajdžanu od 31. októbra 2003, syn a nástupca Hejdara Alijeva.

Životopis

Narodil sa v Baku, ukončil štúdium na inštitúte medzinárodných vzťahov, kde sa pripravovali budúci sovietski diplomati (MGIMO), po skončení štúdia tu aj prednášal historické disciplíny. Po páde ZSSR podnikal v Moskve a Istanbule.

V máji 1994 ho vymenovali za viceprezidenta Štátnej ropnej spoločnosti Azerbajdžanu, v nasledujúcom roku ho zvolili do parlamentu, stal sa predsedom Azerbajdžanského olympijského výboru. V auguste 2003 sa stal predsedom vlády a keď jeho otec odstúpil z postu prezidenta pre zdravotné problémy, v prezidentských voľbách v októbri bol jediným kandidátom na uvoľnený úrad. Podľa oficiálnych výsledkov získal vyše 75 % hlasov, no väčšina medzinárodných organizácií, vrátane OBSE, vyhlásila tieto voľby za neslobodné a nespravodlivé. Opozícia iniciovala masové protesty, ale bez pozitívneho výsledku. Stovky protestujúcich uväznili a Alijev napriek odporu opozície nastúpil do úradu.

Občianski aktivisti sa sťažujú, že stav dodržiavania ľudských práv sa za pôsobenia İlhama Əliyeva nezlepšil. Opozícia pociťuje obmedzenia. Pravda, v marci 2005 pod tlakom medzinárodného spoločenstva a Rady Európy Əliyev prepustil z väzenia viacerých prominentných predstaviteľov opozície, ktorých zatkli roku 2003. V apríli 2006 Əliyev uskutočnil cestu do USA, kde sa súkromne stretol aj s prezidentom G. W. Bushom. Cesta znamenala veľa najmä pre zlepšenie imidžu Alijeva, preto vyjadrovala opozícia nespokojnosť.

Vo vzťahu k Náhornému Karabachu zaujíma I. Alijev naďalej nezmieriteľné stanovisko a trvá na návrate územia pod zvrchovanosť Azerbajdžanu, voči Arménsku sa vyjadruje nepriateľsky.

Prezidentské voľby 15. októbra 2008 vyhral podľa oficiálnych výsledkov s 89 % všetkých hlasov pri účasti 77 % voličov. Ale šesť hlavných opozičných strán bojkotovalo voľby, ktoré podľa nich boli zmanipulované a nedemokratické. Tiež správa OBSE kritizovala azerbajdžanskú vládu za mnoho porušovanie volebných praktík, napr. opozícia mala zakázané usporiadať predvolebné zhromaždenie.

Jeho ženou je Mehriban Alijeva, majú 3 deti: Lejlu, Arzu a Hejdara. Má staršiu sestru Sevil Alijevu.

Podľa viacerých zdrojov vládne ako diktátor a potiera mnohé demokratické prejavy. Potrpí si na luxus pre svoju rodinu, kým mnoho obyvateľov krajiny hladuje. Považuje za dôležité ovládnuť celé územie v Azerbajdžane a predovšetkým v Náhornom Karabachu, ktorý napadol v roku 2020 a nesie zodpovednosť za smrť 30 tisícov Arméncov.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému İlham Əliyev