Šablóna:Kozmonautika/Novinky/4 2023

3. apríl 2023

NASA predstavila posádku letu Artemis II, ktorý má v roku 2024 vykonať oblet Mesiaca. Pôjde o prvý let po vyše 50 rokoch, pri ktorom sa ľudská posádka dostane za nízku obežnú dráhu Zeme. V posádke budú Američania Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Kochová a Kanaďan Jeremy Hansen.

13. apríl 2023

Marťanský vrtulník Ingenuity vykonal už 50. let nad povrchom Marsu. Let trval takmer 2,5 minúty a stroj počas neho prekonal vzdialenosť 322,2 metrov. Zároveň dosiahol svoj výškový rekord 18 metrov nad terénom. Vrtuľník sa pohybuje v náročnejšom teréne ako na začiatku misie.[1]

14. apríl 2023

Po jednodennom odklade spôsobenom nepriazňou počasia z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala raketa Ariane 5 s európskou sondou Jupiter Icy Moons Explorer (JUICE) na prieskum ľadových mesiacov Jupitera. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj SAV.

20. apríl 2023

Najväčšia, najhmotnejšia a najvýkonnejšia raketa sveta, Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval autodeštrukčný systém a zostavu zničil.[2]

25. apríl 2023

Japonský lander HAKUTO-R se pokusil pristáť na Mesiaci, ale havaroval. S pristávacím modulom, ktorý niesol dva mesačné rovery, sa po dobe očakávaného dosadnutia na povrch už nepodarilo nadviazať spojenie. Sonda štartovala 11. decembra 2022 a na obežnej dráhe okolo Mesiaca bola od 21. marca 2023.[3][4]

30. apríl 2023

ESA ukončila prevádzku svojej meteorologickej družice Aeolus. Družica vypustená v roku 2018 prekonala o rok a pol svoju plánovanú životnosť, no už si vyčerpala takmer všetky zásoby pohonných hmôt. Družica riadene zanikne v zemskej atmosfére a jej trosky by mali dopadnúť do oceánu.[5]