Šablóna:Kozmonautika/Novinky
12. júl 2024
Po deväťročnej bezchybnej činnosti došlo k zlyhaniu rakety Falcon 9. Nákladom bolo 20 družíc Starlink. Pri reštarte druhého stupňa došlo podľa Elona Muska zo zatiaľ neznámych príčin k výbuchu motora. Podľa záberov z kamier aj vyhlásenia spoločnosti SpaceX došlo k úniku kvapalného kyslíka z raketového stupňa. Družice Starlink boli vypustené, ale na príliš nízke obežné dráhy s perigeom iba vo výške 138 km a nie je isté, či sa ich podarí zachrániť. Rakety Falcon 9 aj Falcon Heavy sú do skončenia vyšetrovania vyradené z prevádzky.[1]
9. júl 2024
Z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala na svoj inauguračný let nová európska nosná raketa Ariane 6. Na nízku obežnú dráhu vyniesla niekoľko malých družíc, medzi nimi aj slovenský 2U cubesat GRBBeta, nástupca družice GRBAlpha.[2] Po úspešnom vypustení väčšiny družíc s výnimkou dvoch návratových puzdier sa začal horný stupeň rakety testovať. Pri testoch však zlyhal a nie je schopný sa plánovane vrátiť do zemskej atmosféry.[1]
30. jún 2024
Pri testovacom statickom zážihu prvého stupňa novej čínskej rakety Tianlong 3 tento raketový stupeň neočakávane vzlietol. Potom dopadol do blízkosti testovacieho stanoviska a spôsobil výbuch. Príčina tejto neobvyklej anomálie zatiaľ nie je známa.[2]
27. jún 2024
Ruská družica Resurs P1 na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme sa pravdepodobne samovoľne rozpadla na viac než 180 pozorovateľných úlomkov. V dôsledku toho sa posádka ISS musela ukryť do kozmických lodí pripojených k stanici pre prípad, že by bolo nutné stanicu evakuovať. Príčina rozpadu je zatiaľ neznáma. Resurs P1 bola už dva a pol roka nefunkčná družica na pozorovanie Zeme a v čase rozpadu sa nachádzala približne 355 km nad Zemou. Oblak trosiek by mal do konca roka zhorieť v zemskej atmosfére.[3]
25. jún 2024
- Návratová kapsula čínskej sondy Čchang-e 6 úspešne pristála vo Vnútornom Mongolsku s približne 2 kg vzoriek regolitu z odvrátenej strany Mesiaca.[3]
20. jún 2024
Na tlačovej konferencii bola predstavená iniciatíva, v rámci ktorej Česko navýši svoj rozpočet do Európskej kozmickej agentúry. Súčasťou projektu s názvom Česká cesta do vesmíru má byť aj let českého občana na ISS, a to v horizonte piatich rokov. Týmto občanom by sa mal stať Aleš Svoboda.[4]
13. jún 2024
- Štyri vedecké prístroje sondy Voyager 1, ktoré sledujú okolité prostredie, začali po dlhej dobe znova vysielať vedecké údaje. Oznámil to jej prevádzkovateľ Jet Propulsion Laboratory.[5]
7. jún 2024
- Pri leteckej nehode tragicky zahynul William „Bill“ Anders, astronaut z programu Apollo. Lietadlo, ktoré pilotoval, zo zatiaľ neznámych príčin dopadlo na hladinu mora pri ostrove Jones Island. Anders letel do vesmíru v rámci misie Apollo 8 a je autorom slávnej snímky Zeme vychádzajúcej nad mesačným povrchom.[6]
6. jún 2024
- Zostava Superheavy Starship odštartovala na štvrtý bezpilotný skúšobný let. Oba stupne takmer úplne splnili ciele misie a vykonali simulované pristátia nad morskou hladinou. Kozmická loď Starship pri návrate po prvý raz prežila prelet atmosférou, ktorý sa celý vysielal v priamom prenose, a napriek poškodeniu pri tomto prelete zostala ovládateľnou.[7]
5. jún 2024
- Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala po mnohých odkladoch nová kozmická pilotovaná loď Starliner. Vyniesla ju nosná raketa Atlas V. Jej posádku tvorí dvojica skúsených astronautov. Nasledujúceho dňa po štarte prišla informácia o úniku hélia z pohonného systému Starlineru. Dva z troch únikov sa podarilo stabilizovať.[4]
4. jún 2024
- NASA oznámila, že pracuje na režime fungovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, pri ktorom stačí iba jediný gyroskop. Stalo sa tak v súvislosti s tým, ako teleskop prešiel 24. mája do bezpečnostného režimu kvôli chybným údajom jedného z gyroskopov. Problém s týmto konkrétnym gyroskopom sa v minulosti už niekoľkokrát zopakoval. V súvislosti s postupne sa kaziacimi gyroskopmi NASA zvažovala nový systém režimu už pred vyše dvadsiatimi rokmi.[5]
4. jún 2024
- Čínska sonda Chang’e 6 odobrala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Vzletová časť pristávacieho modulu s nimi odštartovala a zakotvila na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Tam by sa mala stretnúť s orbitálnou časťou sondy a odovzdať vzorky do jej návratového puzdra. Orbiter potom zamieri k Zemi a 25. júna pri prelete okolo nej uvoľní návratové puzdro, ktoré by malo pristáť vo Vnútornom Mongolsku.[8]
Zdroje
- ↑ MAJER, Dušan. Horní stupeň Falconu 9 selhal. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-07-13. Dostupné online [cit. 2024-07-15].
- ↑ WALL, Mike. Europe's new Ariane 6 rocket launches on long-awaited debut mission (video) [online]. space.com, 2024-07-09, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.
KAPUŠ, Jakub. Vážení. Máme signál. Obrovská gratulácia... [online]. Facebook : Jakub Kapuš, 2024-07-09, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online. - ↑ WALL, Mike. China returns samples from the moon's far side in historic 1st [online]. space.com, 2024-06-25, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Starliner je připraven na misi CFT [online]. kosmonautix.cz, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online. (česky)
- ↑ MAJER, Dušan. NASA změní systém práce Hubbleova teleskopu [online]. kosmonautix.cz, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online. (česky)