Šek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Šek je abstraktný cenný papier (teda taký, ktorý neuvádza dôvod vzniku záväzku) spĺňajúci isté náležitosti, ktorým osoba, ktorá ho vystavila („vystaviteľ“), prikazuje inej osobe ("šekovníkovi"- je to vždy banka), aby zaplatila nejakú sumu v prospech ďalšej osoby („remitenta“).

V Európe má šek rovnaké právne úpravy, pretože existuje Ženevská konvencia o šekoch z roku 1931.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Treba prepracovať

Predchodca šeku ešte nebol šek v pravom slovazmysle. Bolo to akési potvrdenie o uložení finančnej hotovosti v jednom z templárskych domov, ktoré boli roztrúsené po celej Európe. Takéto potvrdenie, ktoré bolo viacerými spôsobmi autentifikované a verifikované, bolo použiteľné hlavne pre kupcov, ktorí sa venovali diaľkovému obchodu.

Kupec nemusel so sebou na cestu brať väčšiu sumu peňazí (stredoveké obchodné trasy boli z bezpečnostného hľadiska nevyspytateľné), stačilo mu vyššie zmienené potvrdenie, ktoré predložil v templárskom bankovom dome v cieli svojej cesty a okamžite mu bola vyplatená vložená čiastka, mnohokrát dokonca v domácej mene krajiny, kde sa kupec práve nachádzal. Z tohto pohľadu môžeme vnímať tieto dokumenty, ako bankové zmenky a tiež za pozornosť stojí templárska „zmenárenská“ činnosť.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]