Pogrom: Rozdiel medzi revíziami
preložené z cs wiki |
d jazyk |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Pogrom''' ([[ruština|rus.]] Погром "''pohroma''") je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej [[Náboženstvo|nábožensky]], [[Rasa (človek)|rasovo]] alebo [[národ]]nostne, obyčajne spojená s [[Vražda|vraždením]] a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali [[Antisemitizmus|protižidovské]] akcie v cárskom [[Rusko|Rusku]]. |
'''Pogrom''' ([[ruština|rus.]] Погром "''pohroma''") je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej [[Náboženstvo|nábožensky]], [[Rasa (človek)|rasovo]] alebo [[národ]]nostne, obyčajne spojená s [[Vražda|vraždením]] a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali [[Antisemitizmus|protižidovské]] akcie v cárskom [[Rusko|Rusku]]. |
||
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa |
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia [[cár]]a [[Alexandra II.]] Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených. |
||
Nový cár [[Alexander III.]] z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas ruskej občianskej |
Nový cár [[Alexander III.]] z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas ruskej občianskej vojny (1917 - 1922) došlo na rôzných miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom s počtom židovských obetí medzi 70 - 250 000. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku [[Simon Petrljura|Simona Petljury]], 25% [[Zelená armáda]] a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% [[Bielogvardejci]], najmä oddiely [[Anton Denikin|Antona Denikina]] a 8,5% Červená armáda. |
||
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa |
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabne v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946. |
||
==Pogromy na Slovensku== |
==Pogromy na Slovensku== |
Verzia z 11:51, 9. august 2007
Pogrom (rus. Погром "pohroma") je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej nábožensky, rasovo alebo národnostne, obyčajne spojená s vraždením a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali protižidovské akcie v cárskom Rusku.
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia cára Alexandra II. Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených.
Nový cár Alexander III. z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas ruskej občianskej vojny (1917 - 1922) došlo na rôzných miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom s počtom židovských obetí medzi 70 - 250 000. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku Simona Petljury, 25% Zelená armáda a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% Bielogvardejci, najmä oddiely Antona Denikina a 8,5% Červená armáda.
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabne v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v Kielce v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946.
Pogromy na Slovensku
- Po druhej svetovej vojne v Topoľčanoch