Malleus maleficarum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:34, 13. september 2007

Malleus maleficarum (po slovensky Kladivo na čarodejnice) je po latinsky písaná rukoväť dominikánov Heinricha Kramera (asi 1430-1505) a Jakoba Sprengera (asi 1436-1495), ktorú vydali v roku 1486. Je to utriedená syntéza ľudových predstáv o čiernych nadprirodzených silách, najmä o čarodejniciach, ktorá obsahuje pokyny na ich prenasledovanie.

Podnetom na vydanie knihy bola pre autorov bula Summis desiderantes affectibus "Celou dychtivosťou žiadajúci" pápeža Inocenta VIII. z roku 1484. Bula zahrňuje spomienku na oboch neskorších autorov Kladiva a pápež ich označuje ako svojích milých synov a povzbudzuje ich k aktívnej činnosti. Zmienka o Kramerovi a Sprengerovi je odpoveďou na ich dôraznú sťažnosť ohľadom prekážok, ktorú im niektori aj cirkevní predstavitelia kládli pri inkvizitorskej práci. Rukopis knihy bol hotový v roku 1485 a už o rok vyšla tlačou v Štrasburgu. Ide teda o jednú z prvých kních tlačených knihtlačou. Často sa namieta, že nejde o knihu oficiálne uznanú církvou, keďže v čase vydania knihy niečo ako oficiálny dokument či jeho uznanie (samozrejme okrem pápežských, ktorý boli oficiálne sami od seba keďže ich vydávala hlava církvi) neexistoval táto pripomienka je irelevantná. V súlade s bulou a pápežským poverením autorov na potieranie kacírstva a čarodejníctva však možno túto knihu chápať ako dokument nápísaný v súlade s pápežskou výzvou a poverením na boj proti týmto "neduhom".

Postupne si kniha vybudovala povesť uznávaného a najčastejšie používaného zdroja informácií o čarodejníctve, a to tak v katolíckej cirkvi ako u protestantov. Kniha nemala na čarodejnícke procesy okamžitý účinok, ale ovplyvnila predstavy o čarodejníctve. Neskôr, v dobe vrcholu čarodejníckych procesov, bola však už klasickým dielom vo svojom odbore a stala se rukoväťou mnohých lovcov čarodejníc. ^{[chýba zdroj]}Civilné súdy a niektorí predstavitelia cirkvi ju navyše často považovali za vyjadrenie stanoviska cirkvi.

Vznik knihy

Väčšinu knihy spísal Heinrich Kramer, nemecký inkvizítor, ktorý však nemal dobrú povesť. Kramer sa vo svojom boji s čarodejníctvom stretával aj s nepochopením a odmietaním zo strany kléru. Napríklad usporiadal roku 1485 veľký súd v Innsbrucku, pri ktorom bolo vypočutých 57 podozrivých; nikto z nich nebol odsúdený a innsbrucký biskup bol natoľko znechutený Kramerovým záujmom o sexuálne praktiky domnelých čarodejníc, že za diabla neoznačil tieto podozrivé, ale inkvizítora Kramera. ^{[chýba zdroj]} Na druhej strane, Kramer bol ďalej činný ako inkvizítor, v roku 1500 ho pápež Alexander VI. vymenoval za inkvizítora v Čechách a na Morave a túto funkciu vykonával až do svojej smrti.^[1]

Autori žiadali pre knihu dobrozdanie od teologickej fakulty kolínskej univerzity, ktoré napokon roku 1487 získali. Podľa tvrdenia niektorých historikov bolo toto dobrozdanie čiastočne sfalšované.^[2] Iní autori toto tvrdenie v poslednej dobe spochybnili. ^[3]

Pápež Pius V. (1566-1572), ktorý čarodejnícke procesy v pápežskom štáte zakázal, nariadil dať knihu na index zakázaných kníh.

Význam knihy

Kniha sa stala v Európe nesmierne populárnou a v dobách svojej najväčšej slávy bolo Kladivo druhou najpredávanejšou knihou hneď po Biblii, do konca 17. storočia bolo vydané viac ako 30-krát a vytlačené v asi 30 tisíc exemplároch^[4]. Kniha vyšla aj v češtine, v roku 2000 ju vydalo nakladateľstvo Otakar II.

Kniha je obrazom doby, ktorú charakterizoval strach a neistota, kedy obyvatelia Európy hľadali vinníkov za svoju situáciu. Literatúra, ktorá sa venovala čarodejniciam, vystriedala v tej dobe v popularite legendy o svätcoch a podobné knihy možno považovať za určité bestsellery.

Obsah knihy

Kniha je rozdelená do troch častí:

Boh Všemohúci a jeho súhlas, Diabol, čarodejnice – zaoberá sa diablom, čarodejnicami a čarodejmi.
Metódy a pakty spiknutých čarodejníc, ako ich objaviť, ako ich rozpustiť, prejavy čarodejníctva a obrana proti nemu.
Súdne (cirkevné a civilné) procesy, mučenie, tresty – návod pre inkvizítorov, ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Autori sa snažia dodať vierohodnosť svojej knihe tým, že rozprávajú príbehy „zo života“, ktoré dokazujú existenciu čarodejníctva.

Malleus nie je nijako zvláštna svojim obsahom, podobné argumenty a recepty sa nachádzajú v iných traktátoch o čarodejníctve tej doby, v ktorej prepukla povera o existencii čarodejníctva. Výnimočná je však svojim militantným a fanatickým štýlom autorov – vina, ktorú prikladajú hriechom čarodejníc, nie je pokladaná ako u ostatných autorov za slabosť, ku ktorej je potrebné mať ohľady, ale je akoby mocnejšia než moc Satana a jeho rebelujúcich anjelov. Kniha sa výrazne stavia proti svetu žien, z autorov pramení patologická nenávisť voči ženám a ich obsesia údajným sexuálnym chovaním čarodejníc. Pre autorov žena ako slabší tvor je ľahšie napadnuteľná zlými mocnosťami a poskytuje tak viac nebezpečenstva ako muž. Príznačné je, že kniha sa venuje iba čarodejniciam a nie už ich mužským náprotivkom.

Pozri aj

↑ Tamar Herzig. "Witches, Saints, and Heretics: Heinrich Kramer's Ties with Italian Women Mystics". Magic, Ritual, and Witchcraft (Summer 2006), s.33. [1]
↑ Joseph Hansen (Hrsg./1901). Quellen und Untersuchungen zur Geschichte des Hexenwahns und der Hexenverfolgung im Mittelalter, Bonn 1901 (Reprint Hildesheim 1963)
↑ André Schnyder. Malleus Maleficarum ..., Kommentar zur Wiedergabe des Erstdrucks von 1487 (Hain 9238), Göppingen 1993, (Litterae. Göppinger Beiträge zur Textgeschichte, hrsg. von Ulrich Müller, Franz Hundsnurscher und Cornelius Sommer, Nr. 116)
↑ Tamar Herzig. "Witches, Saints, and Heretics", s. 27.

Externé odkazy

Anglický preklad knihy

[1] Tamar Herzig. "Witches, Saints, and Heretics: Heinrich Kramer's Ties with Italian Women Mystics". Magic, Ritual, and Witchcraft (Summer 2006), s.33. [1]

[2] Joseph Hansen (Hrsg./1901). Quellen und Untersuchungen zur Geschichte des Hexenwahns und der Hexenverfolgung im Mittelalter, Bonn 1901 (Reprint Hildesheim 1963)

[3] André Schnyder. Malleus Maleficarum ..., Kommentar zur Wiedergabe des Erstdrucks von 1487 (Hain 9238), Göppingen 1993, (Litterae. Göppinger Beiträge zur Textgeschichte, hrsg. von Ulrich Müller, Franz Hundsnurscher und Cornelius Sommer, Nr. 116)

[4] Tamar Herzig. "Witches, Saints, and Heretics", s. 27.

[1]

[2]

[3]

[4]

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 '''''Malleus maleficarum''''' (po slovensky '''''Kladivo na čarodejnice''''') je [[latinčina|po latinsky]] písaná rukoväť [[dominikán]]ov [[Heinrich Kramer|Heinricha Kramera]] (asi [[1430]]-[[1505]]) a [[Jakob Sprenger|Jakoba Sprengera]] (asi [[1436]]-[[1495]]), ktorú vydali v roku [[1486]]. Je to utriedená syntéza ľudových predstáv o čiernych nadprirodzených silách, najmä o [[čarodejníctvo|čarodejniciach]], ktorá obsahuje pokyny na ich prenasledovanie.
-Podnetom na vydanie knihy bola pre autorov  [[pápežská bula|bula]] ''[[Summis desiderantes affectibus]]''  "Celou dychtivosťou žiadajúci" [[pápež]]a [[Inocent VIII.|Inocenta VIII.]] z roku [[1984]]. Bula zahrňuje spomienku na oboch neskorších autorov Kladiva a pápež ich označuje ako svojích milých synov a povzbudzuje ich k aktívnej činnosti. Zmienka o Kramerovi a Sprengerovi je odpoveďou na ich dôraznú sťažnosť ohľadom prekážok, ktorú im niektori aj cirkevní predstavitelia kládli pri inkvizitorskej práci. Rukopis knihy bol hotový v roku [[1485]] a už o rok vyšla tlačou v Štrasburgu. Ide teda o jednú z prvých kních tlačených knihtlačou. Často sa namieta, že nejde o knihu oficiálne uznanú církvou, keďže v čase vydania knihy niečo ako oficiálny dokument či jeho uznanie (samozrejme okrem pápežských, ktorý boli oficiálne sami od seba keďže ich vydávala hlava církvi) neexistoval táto pripomienka je irelevantná. V súlade s bulou a pápežským poverením autorov na potieranie kacírstva a čarodejníctva však možno túto knihu chápať ako dokument nápísaný v súlade s pápežskou výzvou a poverením na boj proti týmto "neduhom".
+Podnetom na vydanie knihy bola pre autorov  [[pápežská bula|bula]] ''[[Summis desiderantes affectibus]]''  "Celou dychtivosťou žiadajúci" [[pápež]]a [[Inocent VIII.|Inocenta VIII.]] z roku [[1484]]. Bula zahrňuje spomienku na oboch neskorších autorov Kladiva a pápež ich označuje ako svojích milých synov a povzbudzuje ich k aktívnej činnosti. Zmienka o Kramerovi a Sprengerovi je odpoveďou na ich dôraznú sťažnosť ohľadom prekážok, ktorú im niektori aj cirkevní predstavitelia kládli pri inkvizitorskej práci. Rukopis knihy bol hotový v roku [[1485]] a už o rok vyšla tlačou v Štrasburgu. Ide teda o jednú z prvých kních tlačených knihtlačou. Často sa namieta, že nejde o knihu oficiálne uznanú církvou, keďže v čase vydania knihy niečo ako oficiálny dokument či jeho uznanie (samozrejme okrem pápežských, ktorý boli oficiálne sami od seba keďže ich vydávala hlava církvi) neexistoval táto pripomienka je irelevantná. V súlade s bulou a pápežským poverením autorov na potieranie kacírstva a čarodejníctva však možno túto knihu chápať ako dokument nápísaný v súlade s pápežskou výzvou a poverením na boj proti týmto "neduhom".
 Postupne si kniha vybudovala povesť uznávaného a najčastejšie používaného zdroja informácií o čarodejníctve, a to tak v [[Katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]] ako u [[protestantizmus|protestantov]].