Bitka pri Varne: Rozdiel medzi revíziami
d →Armády: gram. |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|konflikt=Bitka pri Varne |
|konflikt=Bitka pri Varne |
||
|súčasť=[[Uhorsko-Turecké vojny|Uhorsko-Tureckých vojen]] |
|súčasť=[[Uhorsko-Turecké vojny|Uhorsko-Tureckých vojen]] |
||
|obrázok= [[Obrázok: |
|obrázok= [[Obrázok:Battle of Varna 1444.PNG|310px]] |
||
|text k obr= |
|text k obr= |
||
|dátum=[[4. november]] [[1444]] |
|dátum=[[4. november]] [[1444]] |
||
|miesto= neďaleko [[Varna|Varny]], [[Bulharsko]] |
|miesto= neďaleko [[Varna|Varny]], [[Bulharsko]] |
||
| Riadok 19: | Riadok 19: | ||
}} |
}} |
||
{{Campaignbox Uhorsko-Turecké vojny}} |
{{Campaignbox Uhorsko-Turecké vojny}} |
||
[[Obrázok:Varna_location_in_Bulgaria.png|thumb|Poloha Varny]] |
|||
'''Bitka pri Varne''' sa konala [[10. november|10. novembra]] [[1444]] neďaleko [[Varna|Varny]] vo východnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána [[Murad II.|Murada II.]] porazili poľské a maďarské vojská pod vedením [[Vladislav III.|Vladislava III.]] a [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]]. |
'''Bitka pri Varne''' sa konala [[10. november|10. novembra]] [[1444]] neďaleko [[Varna|Varny]] vo východnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána [[Murad II.|Murada II.]] porazili poľské a maďarské vojská pod vedením [[Vladislav III.|Vladislava III.]] a [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]]. |
||
== Príčiny == |
== Príčiny == |
||
Po neúspešnej výprave proti [[Belehrad]]u turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v [[Anatólia|Anatólii]] a v [[august]]e [[1444]] rezignoval na trón v prospech svojho 12-ročného syna [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] |
Po neúspešnej výprave proti [[Belehrad]]u turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v [[Anatólia|Anatólii]] a v [[august]]e [[1444]] rezignoval na trón v prospech svojho 12-ročného syna [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] |
||
Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom [[Eugen IV.|Eugenom IV.]] zorganizovali novú križiacku armádu. |
Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom [[Eugen IV.|Eugenom IV.]] zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy." |
||
O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, jeho prefíkaný syn mu napísal: |
|||
"Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy." |
|||
== Armády == |
== Armády == |
||
Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z Vlašska a Albánska neprišli. [[Benátska republika|Benátky]] sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez [[Bospor]], čo neurobili. |
Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z Vlašska a Albánska neprišli. [[Benátska republika|Benátky]] sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez [[Bospor]], čo neurobili. |
||
== Následky == |
== Následky == |
||
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami. Viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že [[České kráľovstvo|Česko]] a [[Uhorsko]] zostali v rukách 4-ročného [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]]. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera. |
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami. Viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že [[České kráľovstvo|Česko]] a [[Uhorsko]] zostali v rukách 4-ročného [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]]. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera. |
||
Verzia z 18:14, 18. júl 2008
| Uhorsko-turecké vojny |
|---|
| Rovine – Nicopolis – Varna – Kosovo – Belehrad – Moháč |
Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána Murada II. porazili poľské a maďarské vojská pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho.
Príčiny
Po neúspešnej výprave proti Belehradu turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v Anatólii a v auguste 1444 rezignoval na trón v prospech svojho 12-ročného syna Mehmeda II.
Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom Eugenom IV. zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."
Armády
Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z Vlašska a Albánska neprišli. Benátky sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez Bospor, čo neurobili.
Následky
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami. Viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že Česko a Uhorsko zostali v rukách 4-ročného Ladislava Pohrobka. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.
Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu, na niekoľko desaťročí, koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.