Dvojhláska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
uprava |
Revízia 1872496 používateľa 84.47.17.213 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Dvojhlásky obvykle pozostávajú z jednej [[samohláska|samohlásky]] a jednej [[polosamohláska|polosamohlásky]], ktorá sa vyznačuje nižšou mierou [[sonorita|sonority]] ako samohláska. Polosamohláska môže byť buď na prvej (všetky slovenské dvojhlásky) alebo na druhej pozícii. |
Dvojhlásky obvykle pozostávajú z jednej [[samohláska|samohlásky]] a jednej [[polosamohláska|polosamohlásky]], ktorá sa vyznačuje nižšou mierou [[sonorita|sonority]] ako samohláska. Polosamohláska môže byť buď na prvej (všetky slovenské dvojhlásky) alebo na druhej pozícii. |
||
V slovenčine máme nasledujúce dvojhlásky: |
V slovenčine máme nasledujúce dvojhlásky: ie (predná), iu (vysoká), ia (stredná), ô (zadná). |
||
{{Jazykový výhonok}} |
{{Jazykový výhonok}} |
Verzia z 23:12, 11. október 2008
Dvojhláska alebo diftong (z gr. δίφθογγος / difthongos; „dvojzvuk“) je spojenie dvoch vokalických alebo sonórnych prvkov do jednej slabiky. Dvojhláska funguje ako jedna (dlhá) samohláska.
Dvojhlásky obvykle pozostávajú z jednej samohlásky a jednej polosamohlásky, ktorá sa vyznačuje nižšou mierou sonority ako samohláska. Polosamohláska môže byť buď na prvej (všetky slovenské dvojhlásky) alebo na druhej pozícii.
V slovenčine máme nasledujúce dvojhlásky: ie (predná), iu (vysoká), ia (stredná), ô (zadná).