Veselá vdova: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Lehar (diskusia | príspevky)
+ obr.
Lehar (diskusia | príspevky)
tabulka
Riadok 10: Riadok 10:


__NOTOC__
__NOTOC__

==Hlavné postavy==

{| class="wikitable"
!Rola
!Hlasový obor
!Meno herca počas premiéry,<br>30. Decembra 1905<br>(Dirigent: Franz Lehár )
|-
|Hanna Glawari, ''Veselá vdova''
|[[soprán]]
|[[Mizzi Günther]]
|-
|Gróf Danilo Danilovitsch, ''Prvý sekretár <br> veľvyslanectva a bývalý milenec Hanny''
|[[tenor]] alebo lyrický [[barytón]]
|Louis Treumann
|-
|Barón Mirko Zeta, ''veľvyslenec''
|baritón
|Siegmund Natzler
|-
|Valencienne, ''barónka, manželka baróna Zetu''
|soprán
|Annie Wünsch
|-
|Kamill, Gróft de Rosillon, ''Francúzsky atašé <br> barónkin obdivovateľ''
|tenor
|Karl Meister
|-
|Njeguš, ''sekretár veľvyslanectva''
|hlavne činoherná rola
|Oskar Sachs
|-
|Kromow, ''člen vojenskej rady Pontevedry''
|barytón
|Heinrich Pirl
|-
|Bogdanovič, ''Vojenský atašé Pontevedry''
|barytón
|Fritz Albin
|-
|Sylvia, ''Bogdanovičova žena''
|soprán
|Bertha Ziegler
|-
|Raoul de St Brioche, ''Francúzsky diplomat''
|barytón
|Carlo Böhm
|-
|Vicomte Cascada, ''diplomat''
|barytón
|Leo von Keller
|-
|Olga, ''Kromowova manželka''
|[[mezzosoprán]]
|
|}



==Obsah==
==Obsah==

Verzia z 09:28, 21. október 2009

Klavírny výťah z operety Veselá vdova

Veselá vdova (Die lustige Witwe) je opereta v troch dejstvách, ktorú zložil Franz Lehár a stala sa jeho najslávnejším a dodnes najviac hraným dielom. Kladie obrovský dôraz na ľudské vášne a Lehár v ňom prvý krát naplno rozvinul svoje schopnosti v ich hudobnom vyjadrovaní, ako aj v inštrumentácii.

Premiéra sa konala 28. decembra 1905, v divadle Theater an der Wien, Viedeň. Libreto v nemeckom jazyku napísali Victor Léon a Leo Stein. Libreto pochádza z nemeckého orginálu "Atašé" od Henriho Meilhaca (ktorý sa preslávil ako Offenbachov libretista). Leo Stein a Victor León libreto prerobili a ponúkli R. Heubergerovi. Neboli však spokojní s jeho hudbou, tak ho ponúkli Lehárovi. Ani Lehárova hudba ich príliš nenadchla a rovnako ani riaditeľa v Theater an der Wien, Viliama Karczaga. Ten neveril, že opereta sa dlho udrží na programe a preto povolil len málo dní pre skúšky. Herci divadla sa postavili na stranu Lehára a boli ochotní skúšať aj cez noc. Tak sa podarilo operetu do premiéry dobre naštudovať. Ako prvý spoznal kvalitu diela Ludwig Karpath.

Premiéra sa nejavila ako prevratný úspech. Nálady obecenstva sa však čoskoro zmenili a opereta dosiahla takmer 20000 predstavení len počas nesledujúcich 5 rokov.

Predstavenia boli zo začiatku poznačené protestami černohorcov proti svojmu "zosmiešňovaniu" v operete. Miništátik, ktorý sa v pôvodnom diele Meilhaca volal "Marsovia" bol totiž premenovaný na "Pontevedro" (Podľa podobnosti s "Montenegro", t.j. Čierna Hora). Takisto mená postáv aj hudba miestami poukazuje na súvislosť s Čiernou Horou. Napriek tomu si opereta prebojovala cestu k srdciam publika. Po dvoch mesiachoch mala premiéru v Hamburgu a odtiaľ vyštartovala na svoj úspech do celého sveta.


Hlavné postavy

Rola Hlasový obor Meno herca počas premiéry,
30. Decembra 1905
(Dirigent: Franz Lehár )
Hanna Glawari, Veselá vdova soprán Mizzi Günther
Gróf Danilo Danilovitsch, Prvý sekretár
veľvyslanectva a bývalý milenec Hanny
tenor alebo lyrický barytón Louis Treumann
Barón Mirko Zeta, veľvyslenec baritón Siegmund Natzler
Valencienne, barónka, manželka baróna Zetu soprán Annie Wünsch
Kamill, Gróft de Rosillon, Francúzsky atašé
barónkin obdivovateľ
tenor Karl Meister
Njeguš, sekretár veľvyslanectva hlavne činoherná rola Oskar Sachs
Kromow, člen vojenskej rady Pontevedry barytón Heinrich Pirl
Bogdanovič, Vojenský atašé Pontevedry barytón Fritz Albin
Sylvia, Bogdanovičova žena soprán Bertha Ziegler
Raoul de St Brioche, Francúzsky diplomat barytón Carlo Böhm
Vicomte Cascada, diplomat barytón Leo von Keller
Olga, Kromowova manželka mezzosoprán


Obsah

Prvé dejstvo

Veľvyslanec Mirko Zeta z malého kniežatstva, Pontevedra, dostane pokyny od vlády, že musí zariadiť aby sa bohatá vdova Hana Glavari vydala za občana Pontevedra. Peniaze by tak ostali v krajine. Touto úlohou poverí aristokrata Danilo Daniloviča, netušiac, že toho viaže k Hane stará láska. Danilo sa však cíti urazený kvôli minulosti a navyše nechce, aby bol považovaný za lovca majetku, preto sa na začiatok uspokojí s tým, že od Hany odháňa ženíchov.

Druhé dejstvo

Hana usporiada vo svojom Parížskom zámku večierok. Miluje Danila, ten sa však snaží ukrývať svoju lásku. Súčasne sa odvíja príbeh lásky medzi veľvyslancovou ženou Valenciou a Kamilom Rosilionom, ktorí sa utiahnú do záhradného pavilónu. Aby ich veľvyslanec neodhalil, v poslednej chvíli sa Valencia v Pavilóne vymení s Hanou. Danilo uverí, že v Pavilóne flirtovala Hana, cíti sa dotknutý, a preto radšej z večierka odíde.

Tretie dejstvo

Danilo chce ísť zapiť žiaľ do parížskeho kabaretu Maxim, ale kabaret je zavretý. Hana vediac, pozvala parížske tanečnice do svojho domu. Danilo sa vracia na večierok, kde mu Hana vysvetlí, čo sa skutočne udialo v tom pavilóne. Súčasne povie, že podľa závete keď sa vydá, tak svoje milióny stratí. Danilo má, na rozdiel od ostatných nápadníkov, o Hanu stále záujem a požiada ju o ruku. Hana ponuku prijme a dokončí myšlienku, že ona síce milióny stratí, ale len preto, že tie milióny budú prepísané na jej manžela.