Kálmán Mikszáth: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
pokracujem
Bubamara (diskusia | príspevky)
Riadok 38: Riadok 38:
* [[1911]] - ''Čierne mesto'' (''A fekete város''), román vydaný posmrtne
* [[1911]] - ''Čierne mesto'' (''A fekete város''), román vydaný posmrtne


== Literatúra ==
* {{Knižná referencia|autor=Mikszáth, K.|názov=''Výber I.-III''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Tatran|rok=1979}}


{{Biografický výhonok}}
{{Biografický výhonok}}

Verzia z 19:34, 8. marec 2006

Kálmán Mikszáth, pseud. Kákay Aranyos, Pluvius, Scarron (* 16. január 1847, Sklabiná - † 28. máj 1910, Budapešť) bol maďarský spisovateľ a novinár.

Narodil sa mäsiarovi a krčmárovi Jánosovi a matke Márii, rodenej Veresovej.

Od roku 1857 do 1863 študoval na šesťdielnom gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom pokračoval v štúdiu na evanjelickom gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde v júni 1866 (maturoval o rok neskôr, keďže mal pre chorobu na rok prerušené štúdium) maturoval. Po ukončení strednej školy odišiel študovať do Pešti (dnešná Budapešť) právo, z ktorého absolvoval osem semestrov.

Už počas stredoškolského štúdia písal poviedky a básne. Z tohto obdobia je aj novela Jarné púčky (Tavaszi rügyek), v ktorej opísal atmosféru Banskej Štiavnice tých čias.

V roku 1871 prijal miesto miestoprísažného sudcu pri Mátyásovi Mauksovi v Balažských Ďarmotácha a v roku 1872 tam pracoval ako advokátsky osnovník. V tomto období spolupracoval s tamojším časopisom Nógrádi lapok (Novohradské listy) a do Pešti posielal svoje poviedky a črty.

V júli 1873 sa oženil s dcérou Matyása Mauksa Ilonou bez rodičovského súhlasu a vedomia. S manželkou býval najpv v Sklabinej, potom koncom roka sa presťahovali do Budapešti, kde začiatkom roku 1874 začal pracovať v novinách Magyar Néplap.

Vo vlastnom náklade vydal dvojzväzkový súbor Poviedky, ale ako spisovateľ vtedy ešte nebol úspešný a mal finančné ťažkosti. Manželka mala zdravotné problémy, odišla k rodičom a keďže ju Mikszáth nechcel zaťažovať neľahkou existenčnou situáciou, vynútil si rozvod s ňou.

V roku 1878 mu vyšli politické črty Podvodníci v politike (A politika svindlerei) a Ešte novšie obrazy a siluety (Még újabb fény és árnyképek), ale ani tie ešte neznamenali spisovateľský úspech.

Dielo

  • 1874 - Poviedky (Elbeszélések), dvojzväzkový súbor próz
  • 1881 - Slovenskí rodáci (Tót atyafiak), prózy o „horniakoch“
  • 1882 - Dobrí Polovci (Jó palócok), prózy o „horniakoch“
  • 1884 - Moji páni urodzení (Nemzetes uraimék), román
  • 1885 - Mátoha v Ľubovni (Kisértet Lublón), novela s motívom tajomstva, venovaná deťom
  • 1894 - Statok na predaj (Az eladó birtok), román
  • 1895 - Posledný hradný pán (Beszterce ostroma), román zo slovenského prostredia
  • 1895 - Dvoje volieb v Uhorsku (Két választás Magyarországon)
  • 1895 - Dáždnik svätého Petra (Szent Péter esernyője)
  • 1897 - Hluchý kováč Prakovský (Prakovszky, siket kovács), novela
  • 1898 - Holub v klietke (Galamb a kalitkában), próza
  • 1898 - Nová Zríniáda ('Új Zríniász), próza
  • 1898 - Demokrati (A demokraták), próza
  • 1900 - Podivné manželstvo (Különös házasság), román
  • 1901 - Utečenci (Szökevények)
  • 1902 - Každý postúpi o krok (Mindenki lépik egyet)
  • 1903 - Miklós Akli
  • 1907 - Život a doba Móra Jókaiho (Jókai Mór élete és kora), dvojzväzkové biografické dielo
  • 1908 - Prípad mladého Nosztyho s Marikou Tóthovou (A Noszty fiú esete Tóth Marival), román
  • 1911 - Čierne mesto (A fekete város), román vydaný posmrtne

Literatúra

  • Mikszáth, K.: Výber I.-III. Bratislava, Tatran 1979