Pole (fyzika): Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: vi:Trường (vật lý) |
d robot Zmenil: ca:Camp (física); kozmetické zmeny |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Rozlišuje sa najmä: |
Rozlišuje sa najmä: |
||
*[[gravitačné pole]] |
* [[gravitačné pole]] |
||
*[[elektromagnetické pole]] |
* [[elektromagnetické pole]] |
||
**[[elektrické pole]] |
** [[elektrické pole]] |
||
**[[magnetické pole]] |
** [[magnetické pole]] |
||
Termín '''fyzikálne pole''' sa definuje aj v „technickejšom“ zmysle ako:<br /> |
Termín '''fyzikálne pole''' sa definuje aj v „technickejšom“ zmysle ako:<br /> |
||
Riadok 13: | Riadok 13: | ||
Matematické delenie týchto polí sa robí podľa toho, či je priraďovaná veličina [[skalár]], [[Vektor (matematika)|vektor]], [[tenzor]] (2. alebo vyššieho stupňa) alebo [[spinor]]. Patrične sa potom rozlišuje aj: |
Matematické delenie týchto polí sa robí podľa toho, či je priraďovaná veličina [[skalár]], [[Vektor (matematika)|vektor]], [[tenzor]] (2. alebo vyššieho stupňa) alebo [[spinor]]. Patrične sa potom rozlišuje aj: |
||
*[[skalárne pole]] – napr. [[hustota]], [[teplota]] |
* [[skalárne pole]] – napr. [[hustota]], [[teplota]] |
||
*[[vektorové pole]] – napr. [[intenzita elektrického poľa]], [[intenzita magnetického poľa]], [[intenzita elektromagentického poľa]], [[sila]] (pôsobiaca v rôznych miestach priestoru na vybrané teleso; '''silové pole''' v užšom zmysle) |
* [[vektorové pole]] – napr. [[intenzita elektrického poľa]], [[intenzita magnetického poľa]], [[intenzita elektromagentického poľa]], [[sila]] (pôsobiaca v rôznych miestach priestoru na vybrané teleso; '''silové pole''' v užšom zmysle) |
||
*[[tenzorové pole]] – napr. [[elastické napätie]] |
* [[tenzorové pole]] – napr. [[elastické napätie]] |
||
*[[spinorové pole]] – napr. [[prúdová hustota]] v relativistickom opise poľa ([[Diracovo pole]]) |
* [[spinorové pole]] – napr. [[prúdová hustota]] v relativistickom opise poľa ([[Diracovo pole]]) |
||
Iné matematické delenie je: |
Iné matematické delenie je: |
||
Riadok 24: | Riadok 24: | ||
Fyzikálne delenia sú rôzne, napr.: |
Fyzikálne delenia sú rôzne, napr.: |
||
*[[gravitačné pole]] |
* [[gravitačné pole]] |
||
*[[elektrické pole]] |
* [[elektrické pole]] |
||
*[[magnetické pole]] |
* [[magnetické pole]] |
||
*[[zvukové pole]] |
* [[zvukové pole]] |
||
*[[teplotné pole]] |
* [[teplotné pole]] |
||
*[[tlakové pole]] |
* [[tlakové pole]] |
||
*[[silové pole]] |
* [[silové pole]] |
||
*[[pole rýchlostí]] |
* [[pole rýchlostí]] |
||
Kým gravitačné pole, elektromagnetické pole a hore spomínané polia častíc sa považujú za základné fyzikálne reality (pozri prvú definíciu), sú polia typu zvukové pole, teplotné pole, pole rýchlostí a pod. výlučne pomocné pojmy. |
Kým gravitačné pole, elektromagnetické pole a hore spomínané polia častíc sa považujú za základné fyzikálne reality (pozri prvú definíciu), sú polia typu zvukové pole, teplotné pole, pole rýchlostí a pod. výlučne pomocné pojmy. |
||
Riadok 48: | Riadok 48: | ||
[[az:Sahə (Fizika)]] |
[[az:Sahə (Fizika)]] |
||
[[bg:Поле (физика)]] |
[[bg:Поле (физика)]] |
||
[[ca:Camp ( |
[[ca:Camp (física)]] |
||
[[cs:Fyzikální pole]] |
[[cs:Fyzikální pole]] |
||
[[de:Feld (Physik)]] |
[[de:Feld (Physik)]] |
Verzia z 17:50, 13. marec 2010
Fyzikálne pole alebo silové pole je forma existencie a pohybu hmoty, spájajúca navzájom častice látky do jednej sústavy a uskutočňujúca ich vzájomné pôsobenie (interakciu). Jeho zdrojom sú látkové telesá (napr. častice), s ktorými ale vstupuje do vzájomného pôsobenia iba za istých podmienok. Látky sa môžu premeniť na polia a polia na látky, pozri hmota.
Častice na seba pôsobia (interagujú) tak, že každá častica vytvára okolo seba silové pole, v ktorom sa konečnou rýchlosťou šíri rozruch. Každé silové pole je nositeľom hybnosti, momentu hybnosti a ďalších atribútov, ktoré sa prv pripisovali len látkam (pozri hmota). V kvantovej teórii poľa má každý druh častíc silové pole, napr. nukleónové pole, pionové pole atď., a príslušná častica (napríklad pión) sa chápe ako kvantum príslušného poľa (napríklad piónového poľa).
Rozlišuje sa najmä:
Termín fyzikálne pole sa definuje aj v „technickejšom“ zmysle ako:
So špeciálnym fyzikálnym stavom priestoru spojený jav/spojená fyzikálna veličina, ktorý je opísaný funkciou/ktorá je funkciou - alebo viacerými funkciami – (len) polohového vektora r (čiže súradníc daného miesta) a spravidla aj času t. Inými slovami je vo fyzikálnom poli jednotlivým bodom priestoru priradená hodnota nejakej fyzikálnej veličiny, nazývanej veličina poľa (alebo najmä pri elektrickom a magnetickom poli intenzita poľa). Cieľom zavedenia pojmu fyzikálne pole bolo dosiahnuť stručné znázornenie (funkcia) rozloženia istej fyzikálnej veličiny v istom priestore.
Matematické delenie týchto polí sa robí podľa toho, či je priraďovaná veličina skalár, vektor, tenzor (2. alebo vyššieho stupňa) alebo spinor. Patrične sa potom rozlišuje aj:
- skalárne pole – napr. hustota, teplota
- vektorové pole – napr. intenzita elektrického poľa, intenzita magnetického poľa, intenzita elektromagentického poľa, sila (pôsobiaca v rôznych miestach priestoru na vybrané teleso; silové pole v užšom zmysle)
- tenzorové pole – napr. elastické napätie
- spinorové pole – napr. prúdová hustota v relativistickom opise poľa (Diracovo pole)
Iné matematické delenie je:
- statické pole = pole, kde veličina poľa nezávisí na čase
- kvázistatické pole = pole, kde zmena veličiny poľa v čase je zanedbateľná
- stacionárne pole = pole, kde veličina poľa opisuje stacionárne prúdenie kvapaliny
Fyzikálne delenia sú rôzne, napr.:
- gravitačné pole
- elektrické pole
- magnetické pole
- zvukové pole
- teplotné pole
- tlakové pole
- silové pole
- pole rýchlostí
Kým gravitačné pole, elektromagnetické pole a hore spomínané polia častíc sa považujú za základné fyzikálne reality (pozri prvú definíciu), sú polia typu zvukové pole, teplotné pole, pole rýchlostí a pod. výlučne pomocné pojmy.
Matematicky možno pole vyjadriť ako , kde φ je skalár, vektor alebo tenzor. (Pri kvantovej kvantovej teórii potom hodnote poľa v bode zodpovedá operátor.) r,t sú priestorové súradnice. Priestor je tu chápaný veľmi všeobecne - môže ním byť bežný euklidovský priestor, minkovského priestoročas, ale napríklad aj zakrivený priestoročas.
Pretože stav poľa je opísaný hodnotou veličiny v nekonečne veľa bodoch, je pole význačným prípadom sústavy s nekonečne veľa stupňami voľnosti.
Vektorové polia možno graficky znázorniť pomocou siločiar (vektorových čiar).
Pozri aj:Teória poľa