Schrödingerova rovnica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MichalT (diskusia | príspevky)
nahradenie pôvodného nepresného a nedostatočného textu prekladom z enWiki
Riadok 1: Riadok 1:
'''Schrödingerova rovnica''' je základná [[diferenciálna rovnica]], ktorá určuje vývoj fyzikálneho systému vo formalizme [[vlnová mechanika|vlnovej mechaniky]].Sformuloval ju v roku [[1925]] [[Erwin Schrödinger]]. Jej zjednodušené odvodenie:
'''Schrödingerova rovnica''' je základná [[diferenciálna rovnica]], ktorá určuje vývoj fyzikálneho systému formalizmom [[vlnová mechanika|vlnovej mechaniky]]. Je ústrednou rovnicou kvantovej mechaniky. Pomenovaná je podľa [[Erwin Schrödinger|Erwina Schrödingera]], ktorý ju sformuloval v roku 1926.{{chýba citácia}}


Schrödingerova rovnica môže byť matematicky pretransformovaná na Heisenbergovu maticovú mechaniku a Feynmanovu formuláciu dĺžkového integrálu.
Postupnej vlne šíriacej sa v smere <math>x</math> a určenej veličinami zo vzťahov pre [[de Broglieove vlny]] (de Broglieho) zodpovedá [[vlnová funkcia]]


== Schrödingerova rovnica ==
<math>\psi(x,t)=e^{i(kx-\omega t)}</math>,


V závislosti od toho, aký systém chceme popísať, Schrödingerovu rovnicu môžeme napísať vo viacerých tvaroch. V tejto časti predstavujeme rovnicu pre všeobecné a jednoduché prípady, ktoré sú predmetom mnohých učebníc.
kde [[uhlová frekvencia]] <math>\omega</math> je definovaná vzťahom


=== Všeobecný kvantový systém ===
<math>\omega = 2\pi\nu</math>
Pre všeobecný kvantový systém platí:<ref>
{{Citácia knihy
| priezvisko = Shankar
| meno = F.
| odkaz na autora =
| titul = Principles of Quantum Mechanics
| vydavateľ = [[Kluwer Academic]]/[[Plenum Publishers]]
| miesto =
| rok = 1994
| isbn = 978-0-306-44790-7
| vydanie = 2
| kapitola =
| strany = 143
| jazyk = angličtina
}}</ref>


:<math>i\hbar\frac{\partial}{\partial t} \Psi = \hat H \Psi</math>
a [[vlnové číslo]] <math>k</math> je definované ako


kde
<math>k = 2\pi\ / \lambda</math>.


:* <math>\Psi</math> je vlnová funkcia
Pretože platí
:* <math>i \hbar \frac {\partial}{\partial t}</math> je operátor energie (<math>i</math> je [[imaginárna jednotka]] a <math>\hbar</math> je [[Planckova konštanta]] vydelená číslom 2<math>\pi</math>),
:* <math>\hat H</math> je [[Hamiltonián]].


=== Jedna častica s potenciálnou energiou ===
<math>i\hbar\frac{\partial\psi}{\partial t}=E\psi</math>


Pre jednu časticu, na ktorú pôsobia sily (čiže potenciálna energia V je nenulová), má Schrödingerova rovnica tvar:<ref>
a
{{Citácia knihy
| priezvisko = Shankar
| meno = F.
| odkaz na autora =
| titul = Principles of Quantum Mechanics
| vydavateľ = [[Kluwer Academic]]/[[Plenum Publishers]]
| miesto =
| rok = 1994
| isbn = 978-0-306-44790-7
| vydanie = 2
| kapitola =
| strany = 143
| jazyk = angličtina
}}</ref>


<math>-i\hbar\frac{\partial\psi}{\partial x}=p\psi</math>,
:<math>i\hbar\frac{\partial}{\partial t} \Psi(\mathbf{r},\,t) = -\frac{\hbar^2}{2m}\nabla^2\Psi(\mathbf{r},\,t) + V(\mathbf{r})\Psi(\mathbf{r},\,t)</math>


kde
sú [[energia|energie]] a [[hybnosť]] spojené s touto vlnou vlastnými stavmi diferenciálnych operátorov <math>i\hbar\partial / \partial t</math> a <math>-i\hbar\partial / \partial x</math>. Tieto operátory zodpovedajú energii a hybnosti vo všeobecnom kvantovo mechanickom zmysle, takže môžeme stotožniť operátory <math>E</math> s <math>i\hbar\partial / \partial t</math> a <math>p_x</math> s <math>-i\hbar\frac{\partial}{\partial x}</math>, alebo môžeme posledný vzťah zovšeobecniť na [[trojrozmerný priestor]] a zapíšeme vektorovo:


<math>\vec p s - i \hbar\nabla</math>,
:* <math>-\frac{\hbar^2}{2m}\nabla^2</math> je operátor kinetickej energie (''m'' je hmotnosť častice),
:* <math>\nabla^2</math> je [[Laplaceov operátor]]. V troch rozmeroch má Laplaceov operátor tvar<math>\frac{\partial^2}{{\partial x}^2} + \frac{\partial^2}{{\partial y}^2} + \frac{\partial^2}{{\partial z}^2}</math>, kde ''x'', ''y'' a ''z'' sú osi v karteziánskej súradnicovej sústave,
:* <math>V\left(\mathbf{r}\right)</math> je časovo nemenná potenciálna energia v mieste udanom polohovým vektorom '''r''',
:* <math>\Psi(\mathbf{r},\,t)</math> je amplitúda pravdepodobnosti pre časticu, ktorá sa má nachádzať v čase t na mieste určenom polohovým vektorom '''r'''.


=== Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica===
kde <math>\nabla</math> ([[operátor nabla|nabla]]) je operátor vektorového [[gradient]]u
Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica pre jednu časticu s potenciálnou energiou ''V'' má tvar:<ref>
{{Citácia knihy
| priezvisko = Shankar
| meno = F
| odkaz na autora =
| titul = Principles of Quantum Mechanics
| vydavateľ = [[Kluwer Academic]]/[[Plenum Publishers]]
| miesto =
| rok = 1994
| isbn = 978-0-306-44790-7
| vydanie = 2
| kapitola =
| strany = 145
| jazyk = angličtina
}}</ref>


<math>\nabla = (\frac{\partial}{\partial x},\frac{\partial}{\partial y},\frac{\partial}{\partial z})</math>.
:<math>{E}\psi(r) = - {\hbar^2 \over 2m} \nabla^2 \psi(r) + V(r) \psi(r).</math>


== Odvodenie ==
Klasická energia je súčtom [[kinetická energia|kinetickej]] a [[potenciálna energia|potenciálnej energie]]. Pre [[častica|časticu]] s hmotnosťou <math>m</math>, pohybujúcu sa v potenciáli <math>V</math> je daná ako


=== Krátke heuristické odvodenie ===
<math>E = \frac{\vec p^2}{2m}+V</math>.
Schrödingerova rovnica môže byť odvodená nasledovným spôsobom.{{chýba citácia}}


==== Predpoklady ====
Ak tento vzťah vyjadríme pomocou kvantovo mechanických operátorov a necháme pôsobiť diferenciálne operátory na [[vlnová funkcia|vlnovú funkciu]] <math>\psi(\vec x, t)</math>, dostaneme konečný tvar Schrödingerovej rovnice:


#Celková energia častice ''E'' je
<math>i\hbar\frac{\partial\psi}{\partial t}=[-\frac{\hbar^2\nabla^2}{2m}+V(\vec x)]\psi</math>.
#:<math>E = T + V = \frac{p^2}{2m}+V.</math>
#:Toto je klasický zápis pre časticu s hmotnosťou ''m'', kde celková energia ''E'' je daná súčtom kinetickej energie ''T'' a potenciálnej energie ''V'' (táto sa môže meniť v závislosti od polohy a času). ''p'' je hybnosť častice a ''m'' jej hmotnosť.
#[[Fotoelektrický efekt|Einsteinova hypotéza kvánt energie]] z roku 1905, podľa ktorej je energia E fotónu priamoúmerná veľkosti frekvencie ''ν'' (alebo [[uhlová frekvencia|uhlovej frekvencie]] ''ω''&nbsp;=&nbsp;2π''ν'') korešpondujúcej elektromagnetickej vlny.
#:<math>E = h\nu = \hbar \omega \;,</math>
# [[de Broglieho hypotéza]] z roku 1924, podľa ktorej akejkoľvek častici môže byť priradená vlna a hybnosť častice ''p'' je vo vzťahu ku [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] ''λ'' (alebo [[vlnové čislo|vlnového čisla]] ''k'') takom, že platí:
#:<math>p = \frac{h}{\lambda} = \hbar k\;,</math>
# Tieto tri predpoklady umožňujú odvodiť len rovnicu pre [[rovinná vlna|rovinnú vlnu]]. Tvrdiť, že takáto rovnica platí pre akúkoľvek vlnu vyžaduje [[princíp superpozicie]], a preto je nutné postulovať nezávislý predpoklad, že Schrödingerova rovnica je [[lineárna diferenciálna rovnica|lineárna]].
==== Vyjadrenie vlnovej funkcie vo forme komplexnej rovinnej vlny ====


Hľadáme parciálnu diferenciálnu rovnicu, ktorej riešením je nasledovná rovnica pre rovinnú vlnu (i):
Operátor v hranatej zátvorke sa nazýva [[Hamiltonián]].


:<math>\Psi(\mathbf{x},t) = Ae^{i(\mathbf{k}\cdot\mathbf{x}- \omega t)}</math>
[[Kategória: Fyzika]]

:kde A je komplexná konštanta

Platí:

:<math>E = \frac{p^2}{2m} </math>

Použijúc druhý a tretí predpoklad dostávame (ii):

:<math>\hbar\omega = {\hbar^2\ k^2\over 2m}</math>

Teraz zderivujeme vlnovú funkciu (i) najskôr podľa času t a potom podľa osi x:

:<math> i\hbar\frac{\partial}{\partial t} \Psi (\mathbf{x},t) = \hbar\omega \Psi (\mathbf{x},t)</math>


:<math>-\frac{\hbar^2}{2m}\frac{\partial^2}{\partial x^2} \Psi (\mathbf{x},t) = {\hbar^2\ k^2\over 2m} \Psi (\mathbf{x},t)</math>


Keďže platí (ii), platí aj


:<math> i\hbar\frac{\partial}{\partial t} \Psi (\mathbf{x},t) = -\frac{\hbar^2}{2m}\frac{\partial^2}{\partial x^2} \Psi (\mathbf{x},t),</math>


čo je Schrödingerova rovnica pre časticu pohybujúcu sa v smere osi x za neprítomnosti potenciálu V.

Schrödingerova rovnica pre časticu v trojrozmernom priestore za prítomnosti pôsobenia síl (teda potenciálu V) má tvar:


:<math>i\hbar\frac{\partial}{\partial t}\Psi=-\frac{\hbar^2}{2m}\nabla^2\Psi + V\Psi</math>


== Referencie ==

{{Referencie}}

== Zdroj ==
* {{preklad|en|Schrödinger equation|350543509}}

[[Kategória: Kvantová mechanika]]


[[ar:معادلة شرودنغر]]
[[ar:معادلة شرودنغر]]

Verzia z 20:54, 2. apríl 2010

Schrödingerova rovnica je základná diferenciálna rovnica, ktorá určuje vývoj fyzikálneho systému formalizmom vlnovej mechaniky. Je ústrednou rovnicou kvantovej mechaniky. Pomenovaná je podľa Erwina Schrödingera, ktorý ju sformuloval v roku 1926.[chýba zdroj]

Schrödingerova rovnica môže byť matematicky pretransformovaná na Heisenbergovu maticovú mechaniku a Feynmanovu formuláciu dĺžkového integrálu.

Schrödingerova rovnica

V závislosti od toho, aký systém chceme popísať, Schrödingerovu rovnicu môžeme napísať vo viacerých tvaroch. V tejto časti predstavujeme rovnicu pre všeobecné a jednoduché prípady, ktoré sú predmetom mnohých učebníc.

Všeobecný kvantový systém

Pre všeobecný kvantový systém platí:[1]

kde

  • je vlnová funkcia
  • je operátor energie ( je imaginárna jednotka a je Planckova konštanta vydelená číslom 2),
  • je Hamiltonián.

Jedna častica s potenciálnou energiou

Pre jednu časticu, na ktorú pôsobia sily (čiže potenciálna energia V je nenulová), má Schrödingerova rovnica tvar:[2]

kde

  • je operátor kinetickej energie (m je hmotnosť častice),
  • je Laplaceov operátor. V troch rozmeroch má Laplaceov operátor tvar, kde x, y a z sú osi v karteziánskej súradnicovej sústave,
  • je časovo nemenná potenciálna energia v mieste udanom polohovým vektorom r,
  • je amplitúda pravdepodobnosti pre časticu, ktorá sa má nachádzať v čase t na mieste určenom polohovým vektorom r.

Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica

Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica pre jednu časticu s potenciálnou energiou V má tvar:[3]

Odvodenie

Krátke heuristické odvodenie

Schrödingerova rovnica môže byť odvodená nasledovným spôsobom.[chýba zdroj]

Predpoklady

  1. Celková energia častice E je
    Toto je klasický zápis pre časticu s hmotnosťou m, kde celková energia E je daná súčtom kinetickej energie T a potenciálnej energie V (táto sa môže meniť v závislosti od polohy a času). p je hybnosť častice a m jej hmotnosť.
  2. Einsteinova hypotéza kvánt energie z roku 1905, podľa ktorej je energia E fotónu priamoúmerná veľkosti frekvencie ν (alebo uhlovej frekvencie ω = 2πν) korešpondujúcej elektromagnetickej vlny.
  3. de Broglieho hypotéza z roku 1924, podľa ktorej akejkoľvek častici môže byť priradená vlna a hybnosť častice p je vo vzťahu ku vlnovej dĺžke λ (alebo vlnového čisla k) takom, že platí:
  4. Tieto tri predpoklady umožňujú odvodiť len rovnicu pre rovinnú vlnu. Tvrdiť, že takáto rovnica platí pre akúkoľvek vlnu vyžaduje princíp superpozicie, a preto je nutné postulovať nezávislý predpoklad, že Schrödingerova rovnica je lineárna.

Vyjadrenie vlnovej funkcie vo forme komplexnej rovinnej vlny

Hľadáme parciálnu diferenciálnu rovnicu, ktorej riešením je nasledovná rovnica pre rovinnú vlnu (i):

kde A je komplexná konštanta

Platí:

Použijúc druhý a tretí predpoklad dostávame (ii):

Teraz zderivujeme vlnovú funkciu (i) najskôr podľa času t a potom podľa osi x:



Keďže platí (ii), platí aj



čo je Schrödingerova rovnica pre časticu pohybujúcu sa v smere osi x za neprítomnosti potenciálu V.

Schrödingerova rovnica pre časticu v trojrozmernom priestore za prítomnosti pôsobenia síl (teda potenciálu V) má tvar:



Referencie

  1. SHANKAR, F.. Principles of Quantum Mechanics. 2. vyd. [s.l.] : Kluwer Academic/Plenum Publishers, 1994. ISBN 978-0-306-44790-7. S. 143. (angličtina)
  2. SHANKAR, F.. Principles of Quantum Mechanics. 2. vyd. [s.l.] : Kluwer Academic/Plenum Publishers, 1994. ISBN 978-0-306-44790-7. S. 143. (angličtina)
  3. SHANKAR, F. Principles of Quantum Mechanics. 2. vyd. [s.l.] : Kluwer Academic/Plenum Publishers, 1994. ISBN 978-0-306-44790-7. S. 145. (angličtina)

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schrödinger equation na anglickej Wikipédii.