Prívlastok: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 91.127.207.133 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zvedavec |
d robot Pridal: nl, pl, zh Odobral: en, fi; kozmetické zmeny |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi: |
Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi: |
||
*adjektívny (sic!) prívlastok: |
* adjektívny (sic!) prívlastok: |
||
**[[prídavné meno]] - pekný [strom], [krasotinka] širokolistá |
** [[prídavné meno]] - pekný [strom], [krasotinka] širokolistá |
||
**[[zámeno]] - tento [kabát] |
** [[zámeno]] - tento [kabát] |
||
**[[číslovka]] - druhá [trieda] |
** [[číslovka]] - druhá [trieda] |
||
*[[podstatné meno]] alebo jeho zástupka - [hotel] Bratislava, [v hoteli] Bratislava, [pomoc] deťom, [diskotéka] každý pondelok, [cesta] do zahraničia, [obraz] Pád mrakodrapu v novom meste za riekou, [Phillips] 563-A |
* [[podstatné meno]] alebo jeho zástupka - [hotel] Bratislava, [v hoteli] Bratislava, [pomoc] deťom, [diskotéka] každý pondelok, [cesta] do zahraničia, [obraz] Pád mrakodrapu v novom meste za riekou, [Phillips] 563-A |
||
*[[neurčitok]] slovesa - [túžba] študovať |
* [[neurčitok]] slovesa - [túžba] študovať |
||
*[[príslovka]] - |
* [[príslovka]] - [cesta] dole |
||
*vedľajšia [[podraďovacia veta]] |
* vedľajšia [[podraďovacia veta]] |
||
Z praktického hľadiska sa na prívlastok najčastejšie pýta otázkami: ''Aký?'', ''Ktorý?'', ''Čí?'' |
Z praktického hľadiska sa na prívlastok najčastejšie pýta otázkami: ''Aký?'', ''Ktorý?'', ''Čí?'' |
||
==Delenia == |
== Delenia == |
||
Delenie 1 (podľa polohy): |
Delenie 1 (podľa polohy): |
||
*anteponovaný prívlastok - stojí pred daným slovom/výrazom |
* anteponovaný prívlastok - stojí pred daným slovom/výrazom |
||
*postponovaný prívlastok - stojí za daným slovom/výrazom |
* postponovaný prívlastok - stojí za daným slovom/výrazom |
||
Delenie 2: |
Delenie 2: |
||
*[[jednoduchý prívlastok]] ([[holý prívlastok]]) - 1 slovo |
* [[jednoduchý prívlastok]] ([[holý prívlastok]]) - 1 slovo |
||
*[[rozvitý prívlastok]] ([[postupne rozvíjaný prívlastok]]) - v ňom sa naň determinatívnym vzťahom viažu ďalšie vetné členy; píše sa bez čiarky; napr. malé svetlé [pivo] |
* [[rozvitý prívlastok]] ([[postupne rozvíjaný prívlastok]]) - v ňom sa naň determinatívnym vzťahom viažu ďalšie vetné členy; píše sa bez čiarky; napr. malé svetlé [pivo] |
||
*[[viacnásobný prívlastok]] - pozostáva z viacerých rovnocenných výrazov spojených priraďovacím vzťahom; píše sa s čiarkou; napr. červené, žlté a modré [kvety], mladí a starí [ľudia], [žena] krásna, ale s kamenným srdcom |
* [[viacnásobný prívlastok]] - pozostáva z viacerých rovnocenných výrazov spojených priraďovacím vzťahom; píše sa s čiarkou; napr. červené, žlté a modré [kvety], mladí a starí [ľudia], [žena] krásna, ale s kamenným srdcom |
||
Delenie 3: |
Delenie 3: |
||
*[[zhodný prívlastok]] - zhoduje sa s daným slovom/výrazom v gramatických kategóriách (buď vo všetkých - úplná zhoda, alebo len v niektorých - čiastočná zhoda); napr. pekných [stromov], [krasotinka] širokolistá, druhou [cestou] |
* [[zhodný prívlastok]] - zhoduje sa s daným slovom/výrazom v gramatických kategóriách (buď vo všetkých - úplná zhoda, alebo len v niektorých - čiastočná zhoda); napr. pekných [stromov], [krasotinka] širokolistá, druhou [cestou] |
||
*[[nezhodný prívlastok]] - ostatné prívlastky; najčastejšie podstatné meno s predložkou stojace za daným slovom/výrazom; napr. [dom] zo zlata, [kniha] s červenými doskami, [služby] obyvateľom, [túžba] cestovať, [boj] zblízka, [cesta] lesom, [Phillips] 563-A |
* [[nezhodný prívlastok]] - ostatné prívlastky; najčastejšie podstatné meno s predložkou stojace za daným slovom/výrazom; napr. [dom] zo zlata, [kniha] s červenými doskami, [služby] obyvateľom, [túžba] cestovať, [boj] zblízka, [cesta] lesom, [Phillips] 563-A |
||
Medzi zhodné prívlastky sa v školských učebniciach zaraďuje aj [[prístavok]] (apozícia), v jazykovede sa však častejšie považuje za mennú polovetnú konštrukciu. Príklady: [Bratislava,] hlavné mesto Slovenska, [je ...]; [Púšťame sa kratšou cestou -] vrchom. |
Medzi zhodné prívlastky sa v školských učebniciach zaraďuje aj [[prístavok]] (apozícia), v jazykovede sa však častejšie považuje za mennú polovetnú konštrukciu. Príklady: [Bratislava,] hlavné mesto Slovenska, [je ...]; [Púšťame sa kratšou cestou -] vrchom. |
||
Delenie 4: |
Delenie 4: |
||
*[[tesný prívlastok]] - nemožno ho z vety vynechať, bez toho, aby sa zmenil jej význam; neoddeľuje sa čiarkami; napr. Ľudia chorí na TBC nesmú chodiť na slnko. |
* [[tesný prívlastok]] - nemožno ho z vety vynechať, bez toho, aby sa zmenil jej význam; neoddeľuje sa čiarkami; napr. Ľudia chorí na TBC nesmú chodiť na slnko. |
||
*[[voľný prívlastok]] - ostatné prívlastky; oddeľuje sa čiarkou; napr. Stádo ovcí, považované za symbol vidieka, strážili dvaja bačovia. |
* [[voľný prívlastok]] - ostatné prívlastky; oddeľuje sa čiarkou; napr. Stádo ovcí, považované za symbol vidieka, strážili dvaja bačovia. |
||
{{vetné členy}} |
{{vetné členy}} |
||
[[Kategória:Vetné členy]] |
[[Kategória:Vetné členy]] |
||
Riadok 40: | Riadok 41: | ||
[[cs:Přívlastek]] |
[[cs:Přívlastek]] |
||
[[de:Attribut (Grammatik)]] |
[[de:Attribut (Grammatik)]] |
||
[[en:Adjective#Attributive.2C_predicative.2C_absolute.2C_and_substantive_adjectives]] |
|||
[[es:Atributo]] |
[[es:Atributo]] |
||
[[eu:Atributu]] |
[[eu:Atributu]] |
||
[[fi:Attribuutti]] |
|||
[[fr:Attribut (grammaire)]] |
[[fr:Attribut (grammaire)]] |
||
[[it:Attributo (linguistica)]] |
[[it:Attributo (linguistica)]] |
||
[[nl:Bijvoeglijke bepaling]] |
|||
[[pl:Przydawka]] |
|||
[[pt:Atributo]] |
[[pt:Atributo]] |
||
[[ro:Atribut]] |
[[ro:Atribut]] |
||
[[sv:Attribut (lingvistik)]] |
[[sv:Attribut (lingvistik)]] |
||
[[zh:定語]] |
Verzia z 11:33, 11. máj 2010
Prívlastok alebo atribút je vetný člen, ktorý rozvíja vo vete podstatné meno alebo jeho zástupku (alebo iný prívlastok) bez ohľadu na jeho syntaktickú funkciu.
Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi:
- adjektívny (sic!) prívlastok:
- prídavné meno - pekný [strom], [krasotinka] širokolistá
- zámeno - tento [kabát]
- číslovka - druhá [trieda]
- podstatné meno alebo jeho zástupka - [hotel] Bratislava, [v hoteli] Bratislava, [pomoc] deťom, [diskotéka] každý pondelok, [cesta] do zahraničia, [obraz] Pád mrakodrapu v novom meste za riekou, [Phillips] 563-A
- neurčitok slovesa - [túžba] študovať
- príslovka - [cesta] dole
- vedľajšia podraďovacia veta
Z praktického hľadiska sa na prívlastok najčastejšie pýta otázkami: Aký?, Ktorý?, Čí?
Delenia
Delenie 1 (podľa polohy):
- anteponovaný prívlastok - stojí pred daným slovom/výrazom
- postponovaný prívlastok - stojí za daným slovom/výrazom
Delenie 2:
- jednoduchý prívlastok (holý prívlastok) - 1 slovo
- rozvitý prívlastok (postupne rozvíjaný prívlastok) - v ňom sa naň determinatívnym vzťahom viažu ďalšie vetné členy; píše sa bez čiarky; napr. malé svetlé [pivo]
- viacnásobný prívlastok - pozostáva z viacerých rovnocenných výrazov spojených priraďovacím vzťahom; píše sa s čiarkou; napr. červené, žlté a modré [kvety], mladí a starí [ľudia], [žena] krásna, ale s kamenným srdcom
Delenie 3:
- zhodný prívlastok - zhoduje sa s daným slovom/výrazom v gramatických kategóriách (buď vo všetkých - úplná zhoda, alebo len v niektorých - čiastočná zhoda); napr. pekných [stromov], [krasotinka] širokolistá, druhou [cestou]
- nezhodný prívlastok - ostatné prívlastky; najčastejšie podstatné meno s predložkou stojace za daným slovom/výrazom; napr. [dom] zo zlata, [kniha] s červenými doskami, [služby] obyvateľom, [túžba] cestovať, [boj] zblízka, [cesta] lesom, [Phillips] 563-A
Medzi zhodné prívlastky sa v školských učebniciach zaraďuje aj prístavok (apozícia), v jazykovede sa však častejšie považuje za mennú polovetnú konštrukciu. Príklady: [Bratislava,] hlavné mesto Slovenska, [je ...]; [Púšťame sa kratšou cestou -] vrchom.
Delenie 4:
- tesný prívlastok - nemožno ho z vety vynechať, bez toho, aby sa zmenil jej význam; neoddeľuje sa čiarkami; napr. Ľudia chorí na TBC nesmú chodiť na slnko.
- voľný prívlastok - ostatné prívlastky; oddeľuje sa čiarkou; napr. Stádo ovcí, považované za symbol vidieka, strážili dvaja bačovia.