Grónčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
RibotBOT (diskusia | príspevky)
Boti
10 655 editací
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 606 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 18: Riadok 18:
Meno wikipédie = -
Meno wikipédie = -
}}
}}



'''Grónčina''' (grónsky '''''Kalaallisut''''') je jazyk patriaci do východo[[inuitčina|inuitskej]] skupiny jazykov (tzv. [[eskimáčtina]]). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]], ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. [[Gróni]] sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
'''Grónčina''' (grónsky '''''Kalaallisut''''') je jazyk patriaci do východo[[inuitčina|inuitskej]] skupiny jazykov (tzv. [[eskimáčtina]]). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]], ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. [[Gróni]] sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
Riadok 24: Riadok 23:
== Pravopis ==
== Pravopis ==


Grónčina se píše [[latinské písmo|latinkou]]. Písaná grónčina je založená na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]]-[[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]]. Dovtedy sa miesto [[q]] používalo Kra ('''ĸ''').
Grónčina sa píše [[latinské písmo|latinkou]]. Písaná grónčina je založená na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]]-[[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]]. Dovtedy sa miesto [[q]] používalo Kra ('''ĸ''').


Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: '''›'''...'''‹''' a '''»'''...'''«'''.
Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: '''›'''...'''‹''' a '''»'''...'''«'''.
Riadok 30: Riadok 29:
'''Abeceda''': A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v <br />
'''Abeceda''': A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v <br />
V slovách prevzatých z [[dánčina|dánčiny]] sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.
V slovách prevzatých z [[dánčina|dánčiny]] sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.



== Nárečia ==
== Nárečia ==


Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta [[Upernavik]] sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia.
Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta [[Upernavik]] sa vyskytuje zvláštna forma tohto nárečia.


* '''Západné nárečie''' (''Kitaa'', ''Kalaallisut'') je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
* '''Západné nárečie''' (''Kitaa'', ''Kalaallisut'') je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
* '''Východné nárečie''' (''Tunu'', ''Tunumiit oraasiat'') používa asi 3&nbsp;000 ľudí.
* '''Východné nárečie''' (''Tunu'', ''Tunumiit oraasiat'') používa asi 3&nbsp;000 ľudí.
* '''Severné nárečie''' (''Avanersuaq'', ''Avanersuarmiutut'') sa používa v okolí mesta [[Qaanaaq]] (dánsky ''Thule''). Hovorí ním menej ako 1&nbsp;000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk [[inuktun]]. Najviac sa mu podobá v Kanade používanému[[Inuitčina|inuitskému jazyku]] ''[[inuktitut]]''.
* '''Severné nárečie''' (''Avanersuaq'', ''Avanersuarmiutut'') sa používa v okolí mesta [[Qaanaaq]] (dánsky ''Thule''). Hovorí ním menej ako 1&nbsp;000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk [[inuktun]]. Najviac sa mu podobá v Kanade používanému[[Inuitčina|inuitskému jazyku]] ''[[inuktitut]]''.



== Gramatika ==
== Gramatika ==
Riadok 49: Riadok 46:
=== Slovesá ===
=== Slovesá ===


Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
Slovníky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčina (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).


Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)
Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)
Riadok 72: Riadok 69:
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarput</font>
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarput</font>
|}
|}



== Ukážka grónčiny ==
== Ukážka grónčiny ==
Riadok 83: Riadok 79:
| Ahoj || Aluu!
| Ahoj || Aluu!
|-
|-
| Ako se máš? || Qanoq-ipit?
| Ako sa máš? || Qanoq-ipit?
|-
|-
| Áno || Aap
| Áno || Aap
Riadok 93: Riadok 89:
| Odkiaľ si? || Suminngaaneerpit?
| Odkiaľ si? || Suminngaaneerpit?
|-
|-
| Hovoráš anglicky? || Tuluttut oqalusinnaavit?
| Hovoríš anglicky? || Tuluttut oqalusinnaavit?
|-
|-
| Ďakujem. || Qujanaq
| Ďakujem. || Qujanaq
Riadok 117: Riadok 113:
| 10 || qulit
| 10 || qulit
|}
|}



== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
Riadok 124: Riadok 119:
* [http://www.philology.ru/linguistics4/vakhtin-97a.htm Gramatika grónčiny v ruštine]
* [http://www.philology.ru/linguistics4/vakhtin-97a.htm Gramatika grónčiny v ruštine]
* ''Arctic Languages: An Awakening'', ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 [http://unesdoc.unesco.org/images/0008/000861/086162e.pdf PDF formát on-line na stránkach UNESCO]. (aj iné inuitské jazyky)
* ''Arctic Languages: An Awakening'', ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 [http://unesdoc.unesco.org/images/0008/000861/086162e.pdf PDF formát on-line na stránkach UNESCO]. (aj iné inuitské jazyky)
* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu)
* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západogrónskeho dialektu)


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 14:52, 22. máj 2010

Šablóna:Jazyk (Infobox)

Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.

Pravopis

Grónčina sa píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).

Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ›...‹ a »...«.

Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v
V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.

Nárečia

Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zvláštna forma tohto nárečia.

  • Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
  • Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí.
  • Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanémuinuitskému jazyku inuktitut.

Gramatika

Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.

Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).

Slovesá

Slovníky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčina (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).

Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)

ja hovorím oqarpunga my hovoríme oqarpugut
ty hovoríš oqarputit vy hovoríte oqarpusi
on/a hovorí oqarpoq oni hovoria oqarput

Ukážka grónčiny

slovensky grónsky
Dobrý deň Inuugujoq, kutta!
Ahoj Aluu!
Ako sa máš? Qanoq-ipit?
Áno Aap
Nie Naagga
Ako sa voláš? Qanoq ateqarpit?
Odkiaľ si? Suminngaaneerpit?
Hovoríš anglicky? Tuluttut oqalusinnaavit?
Ďakujem. Qujanaq
1 ataaseq
2 marluk
3 pingasut
4 sisamat
5 tallimat
6 arfinillit
7 arfineq marluk
8 arfineq pingasut
9 qulingiluat
10 qulit

Externé odkazy

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Grónčina&oldid=2953623“