Vladimir Alexejevič Soloviov: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: it:Vladimir Solovjov |
d Robot automaticky nahradil text: (-{{rus| +{{V jazyku|rus|); kozmetické zmeny |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
|znaky = |
|znaky = |
||
|}} |
|}} |
||
'''Vladimír Alexejevič Solovjov''', {{rus|Владимир Алексеевич Соловьёв}} (* [[11. november]] [[1946]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je bývalý ruský [[kozmonaut]] zo Sojuzov a orbitálnych staníc, neskorší riaditeľ Strediska letov. |
'''Vladimír Alexejevič Solovjov''', {{V jazyku|rus|Владимир Алексеевич Соловьёв}} (* [[11. november]] [[1946]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je bývalý ruský [[kozmonaut]] zo Sojuzov a orbitálnych staníc, neskorší riaditeľ Strediska letov. |
||
==Život== |
== Život == |
||
===Mladosť a výcvik=== |
=== Mladosť a výcvik === |
||
Odmalička mal rád všetko okolo techniky. Po základnej a strednej škole sa dostal na vysokú technickú školu a po ukončení zamieril do Koroľovovej konštrukčnej kancelárie. Spolupracoval na príprave množstva kozmických letov, v riadiacom stredisku letov pôsobil ako odborník pre raketové motory. Potom v roku 1978 podpísal žiadosť o prijatie do tímu kozmonautov, podrobil sa výcviku, niekoľkokrát bol v záložnej posádke jednotlivých misií. |
Odmalička mal rád všetko okolo techniky. Po základnej a strednej škole sa dostal na vysokú technickú školu a po ukončení zamieril do Koroľovovej konštrukčnej kancelárie. Spolupracoval na príprave množstva kozmických letov, v riadiacom stredisku letov pôsobil ako odborník pre raketové motory. Potom v roku 1978 podpísal žiadosť o prijatie do tímu kozmonautov, podrobil sa výcviku, niekoľkokrát bol v záložnej posádke jednotlivých misií. |
||
===Lety do vesmíru=== |
=== Lety do vesmíru === |
||
Po prvýkrát sa dostal do vesmíru vo februári 1984 na palube lode Sojuz T-10. Trojicu kozmonautov v zložení [[Leonid Kizim]], [[Oleg Aťkov]] a palubný inžinier Vladimir Soloviov odštartovala z kozmodrómu [[Bajkonur]] a stala sa 3. základnou posádkou orbitálnej stanice Saľut 7. Strávili tam 236 dní, počas pobytu prijali množstvo nákladných lodí [[Progress (kozmická loď)|Progress]] a Sojuz s posádkami, absolvovali množstvo aj rekordne dlhých výstupov do voľného priestoru, na Zem sa vrátili s loďou Sojuz T-11. |
Po prvýkrát sa dostal do vesmíru vo februári 1984 na palube lode Sojuz T-10. Trojicu kozmonautov v zložení [[Leonid Kizim]], [[Oleg Aťkov]] a palubný inžinier Vladimir Soloviov odštartovala z kozmodrómu [[Bajkonur]] a stala sa 3. základnou posádkou orbitálnej stanice Saľut 7. Strávili tam 236 dní, počas pobytu prijali množstvo nákladných lodí [[Progress (kozmická loď)|Progress]] a Sojuz s posádkami, absolvovali množstvo aj rekordne dlhých výstupov do voľného priestoru, na Zem sa vrátili s loďou Sojuz T-11. |
||
| Riadok 36: | Riadok 36: | ||
* [[Sojuz T-15]], [[Mir]], Saľut 7 ([[13. marec]] [[1986]] – [[16. júl]] [[1986]]) |
* [[Sojuz T-15]], [[Mir]], Saľut 7 ([[13. marec]] [[1986]] – [[16. júl]] [[1986]]) |
||
===Po letoch=== |
=== Po letoch === |
||
V roku 1997 bol riaditeľom Strediska pre riadenie kozmických letov v Koroľove blízko Moskvy. V roku 2005 vystupoval na verejnosti ako viceprezident spoločnosti [[RKK Energia]] a ruský šéf [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]. |
V roku 1997 bol riaditeľom Strediska pre riadenie kozmických letov v Koroľove blízko Moskvy. V roku 2005 vystupoval na verejnosti ako viceprezident spoločnosti [[RKK Energia]] a ruský šéf [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]. |
||
==Zdroje== |
== Zdroje == |
||
===Literatúra=== |
=== Literatúra === |
||
*{{Cite book |
* {{Cite book |
||
| author = Milan Codr |
| author = Milan Codr |
||
| authorlink = |
| authorlink = |
||
| Riadok 49: | Riadok 49: | ||
}} |
}} |
||
==Externé odkazy== |
== Externé odkazy == |
||
* [http://mek.kosmo.cz/bio/rusko/00136.htm Biografia v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} |
* [http://mek.kosmo.cz/bio/rusko/00136.htm Biografia v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} |
||
* [http://www.lib.cas.cz/space.40/ASTRON/RUS/SOLO-VA.HTM Biografia na stránkach Space40] {{ces icon}} |
* [http://www.lib.cas.cz/space.40/ASTRON/RUS/SOLO-VA.HTM Biografia na stránkach Space40] {{ces icon}} |
||
| Riadok 55: | Riadok 55: | ||
{{DEFAULTSORT:Solovjov, Vladimír Alexejevič}} |
{{DEFAULTSORT:Solovjov, Vladimír Alexejevič}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1946]] |
[[Kategória:Narodenia v 1946]] |
||
[[Kategória:Sovietski kozmonauti]] |
[[Kategória:Sovietski kozmonauti]] |
||
Verzia z 18:48, 29. august 2010
| Vladimir Vladimirovič Vasiutin | |
| sovietsko-ruský kozmonaut | |
 | |
| Št. príslušnosť | Sovietsky zväz/Rusko |
|---|---|
| Stav | neaktívny |
| Narodenie | 11. november 1946 Moskva, ZSSR, dnes Rusko |
| Iné zamestnanie | letový inžinier |
| Čas vo vesmíre | 361d 22h 49m |
| Kozmonaut od | 1978 |
| Misie | Sojuz T-10, Sojuz T-15, Saľut 7, Mir |
Vladimír Alexejevič Solovjov, rus. Владимир Алексеевич Соловьёв (* 11. november 1946, Moskva, Sovietsky zväz) je bývalý ruský kozmonaut zo Sojuzov a orbitálnych staníc, neskorší riaditeľ Strediska letov.
Život
Mladosť a výcvik
Odmalička mal rád všetko okolo techniky. Po základnej a strednej škole sa dostal na vysokú technickú školu a po ukončení zamieril do Koroľovovej konštrukčnej kancelárie. Spolupracoval na príprave množstva kozmických letov, v riadiacom stredisku letov pôsobil ako odborník pre raketové motory. Potom v roku 1978 podpísal žiadosť o prijatie do tímu kozmonautov, podrobil sa výcviku, niekoľkokrát bol v záložnej posádke jednotlivých misií.
Lety do vesmíru
Po prvýkrát sa dostal do vesmíru vo februári 1984 na palube lode Sojuz T-10. Trojicu kozmonautov v zložení Leonid Kizim, Oleg Aťkov a palubný inžinier Vladimir Soloviov odštartovala z kozmodrómu Bajkonur a stala sa 3. základnou posádkou orbitálnej stanice Saľut 7. Strávili tam 236 dní, počas pobytu prijali množstvo nákladných lodí Progress a Sojuz s posádkami, absolvovali množstvo aj rekordne dlhých výstupov do voľného priestoru, na Zem sa vrátili s loďou Sojuz T-11.
Aj druhý pobyt vo vesmíre bol dlhodobý, tentokrát bol členom prvej stálej posádky na stanici Mir spoločne s Leonidom Kizimom. Aj tam prijali niekoľko zásobovacích lodí typu Progress. Ich misia bola ojedinelá tým, že od Miru odleteli k stanici Saľut 7 toho času bez posádky na svojej lodi Sojuz T-15 a na Saľute zostali pracovať celý mesiac ako jej posledná posádka pred zánikom. Odtiaľ zas preleteli aj s množstvom demontovaných prístrojov naspäť na Mir, odtiaľ po ďalšom mesiaci práce odleteli na Zem. Pristáli s kabínou na padákoch na území Kazašskej SSR.
Celkovo strávil vo vesmíre 361 dní, je registrovaný ako 136 kozmonaut Zeme.
- Sojuz T-10, Saľut 7 , Sojuz T-11 (8. február 1984 – 2. október 1984)
- Sojuz T-15, Mir, Saľut 7 (13. marec 1986 – 16. júl 1986)
Po letoch
V roku 1997 bol riaditeľom Strediska pre riadenie kozmických letov v Koroľove blízko Moskvy. V roku 2005 vystupoval na verejnosti ako viceprezident spoločnosti RKK Energia a ruský šéf Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Zdroje
Literatúra
- Milan Codr. O kosmických dnech a nocích. [s.l.] : Práce, 1987.
Externé odkazy
- Biografia v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- Biografia na stránkach Space40 (po česky)