Vladimir Alexejevič Soloviov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimír Alexejevič Solovjov
sovietsko-ruský kozmonaut
Št. príslušnosť Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
Stav neaktívny
Dátum narodenia 11. november 1946 (68 rokov)
Moskva, ZSSR, dnes Rusko
Iné zamestnanie letový inžinier
Čas vo vesmíre 361d 22h 49m
Kozmonaut od 1978
Misie Sojuz T-10, Sojuz T-15, Saľut 7, Mir

Pozri aj Biografický portál

Vladimír Alexejevič Solovjov, rus. Владимир Алексеевич Соловьёв (* 11. november 1946, Moskva, Sovietsky zväz) je bývalý ruský kozmonaut zo Sojuzov a orbitálnych staníc, neskorší riaditeľ Strediska letov.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Odmalička mal rád všetko okolo techniky. Po základnej a strednej škole sa dostal na vysokú technickú školu a po ukončení zamieril do Koroľovovej konštrukčnej kancelárie. Spolupracoval na príprave množstva kozmických letov, v riadiacom stredisku letov pôsobil ako odborník pre raketové motory. Potom v roku 1978 podpísal žiadosť o prijatie do tímu kozmonautov, podrobil sa výcviku, niekoľkokrát bol v záložnej posádke jednotlivých misií.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát sa dostal do vesmíru vo februári 1984 na palube lode Sojuz T-10. Trojicu kozmonautov v zložení Leonid Kizim, Oleg Aťkov a palubný inžinier Vladimir Soloviov odštartovala z kozmodrómu Bajkonur a stala sa 3. základnou posádkou orbitálnej stanice Saľut 7. Strávili tam 236 dní, počas pobytu prijali množstvo nákladných lodí Progress a Sojuz s posádkami, absolvovali množstvo aj rekordne dlhých výstupov do voľného priestoru, na Zem sa vrátili s loďou Sojuz T-11.

Aj druhý pobyt vo vesmíre bol dlhodobý, tentokrát bol členom prvej stálej posádky na stanici Mir spoločne s Leonidom Kizimom. Aj tam prijali niekoľko zásobovacích lodí typu Progress. Ich misia bola ojedinelá tým, že od Miru odleteli k stanici Saľut 7 toho času bez posádky na svojej lodi Sojuz T-15 a na Saľute zostali pracovať celý mesiac ako jej posledná posádka pred zánikom. Odtiaľ zas preleteli aj s množstvom demontovaných prístrojov naspäť na Mir, odtiaľ po ďalšom mesiaci práce odleteli na Zem. Pristáli s kabínou na padákoch na území Kazašskej SSR.

Celkovo strávil vo vesmíre 361 dní, je registrovaný ako 136 kozmonaut Zeme.

Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 bol riaditeľom Strediska pre riadenie kozmických letov v Koroľove blízko Moskvy. V roku 2005 vystupoval na verejnosti ako viceprezident spoločnosti RKK Energia a ruský šéf Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1987). O kosmických dnech a nocích. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]