Glyptotéka (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Glyptothek Munich.jpg|náhľad|Priečelie Glyptotéky]] |
[[Súbor:Glyptothek Munich.jpg|náhľad|Priečelie Glyptotéky]] |
||
[[Súbor:Munich glyptothek interior 1900.jpg|náhľad|Interiér v roku 1900]] |
[[Súbor:Munich glyptothek interior 1900.jpg|náhľad|Interiér v roku 1900]]__NOTOC__ |
||
{{Geo|48_8_47_N_11_33_57_E_region:DE|48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d.}} |
{{Geo|48_8_47_N_11_33_57_E_region:DE|48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d.}} |
||
'''Glyptotéka''' v [[Mníchov]]e je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko, 1825)|Ľudovíta I.]] Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol [[Leo von Klenze]] v [[Neoklasicizmus (architektúra)|neoklasicistickom štýle]]. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova. |
'''Glyptotéka''' v [[Mníchov]]e je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko, 1825)|Ľudovíta I.]] Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol [[Leo von Klenze]] v [[Neoklasicizmus (architektúra)|neoklasicistickom štýle]]. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova. |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{Projekt|commons=Category:Glyptothek Munich}}. |
{{Projekt|commons=Category:Glyptothek Munich}}. |
||
== Zdroj == |
|||
{{preklad|en|373579653|Glyptothek}} |
|||
[[Kategória:Architektúra z 1830]] |
[[Kategória:Architektúra z 1830]] |
Verzia z 13:11, 15. september 2010
Súradnice: 48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d. Glyptotéka v Mníchove je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa Ľudovíta I. Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol Leo von Klenze v neoklasicistickom štýle. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.
Budova
Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti Karl von Fischer a Leo von Klenze v 1815. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné fresky a štuky vytvorili významní umelci ako Peter von Cornelius, Clemens von Zimmermann a Wilhelm von Kaulbach vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z mramoru, ale počas 2. svetovej vojny bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.
Zbierka
Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne 650 pred Kr. až do Rímskeho obdobia cca 550. Nachádzajú sa tu významné sochy, reliéfy a mozaiky. Patrí tu napríklad rímske busty cisárov Octavianus Augustus (cca rok 40), Nero (65), Septimius Severus (200) socha mladíka z Attiky (archaické obdobie), socha opitého Satyra a iné.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Glyptotéka (Mníchov).
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 373579653 na anglickej Wikipédii.