Jakub IV. (Škótsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 17:00, 7. január 2012

Jakub IV. (* 17. marec 1473, Stirling – † 9. september 1513, Flodden) bol škótsky kráľ, ktorý vládol v rokoch 1488 – 1513; syn škótskeho kráľa Jakuba III. a Margaréty Dánskej, manžel anglickej princeznej Margaréty Tudorovej, otec škótskeho kráľa Jakuba V., starý otec škótskej kráľovnej Márie I., švagor anglického kráľa Henricha VIII.

Začiatok vlády

Keď jeho otca zabili v bitke pri Sauchieburne 11. júna 1488, pätnásťročný Jakub získal trón a 24. júna 1488 bol korunovaný v Scone za škótskeho kráľa. Rebeli, ktorí sa zhromaždili pri Sauchieburne, zachádzali s Jakubom pravdepodobne ako s bábkou. Jakub rýchlo dokázal, že odkáže byť úspešným vládcom. Porazil povstanie v roku 1489, začal sa priamo zaujímať o vykonávanie spravodlivosti a v roku 1493 konečne získal pod kontrolu aj Johna McDonalda II., lorda Ostrovov.

Jakub mal veľmi dobré vzdelanie a tvrdilo sa, že plynulo hovoril škótsky, anglicky, škótskou gaelčinou, latinsky, francúzsky, nemecky, taliansky, flámsky, španielsky a dánsky; bol tiež patrónom škótskeho básnika Williama Dunbara. Bol skutočným renesančným princom so záujmom o praktické a vedecké záležitosti. V roku 1506 udelil kráľovskú listinu Kráľovskej univerzite praktického lekárstva v Edinburghu, zmenil hrad Edinburgh na jedno z popredných britských vojenských zlievarní, a v roku 1505 privítal založenie prvej škótskej tlačiarne. Jakub tiež miloval lode a videl, ako je pre Škótsko dôležité mať veľké loďstvo. Získal 38 lodí pre Škótske kráľovské loďstvo a založil dve nové lodenice. Jeho najlepšou loďou, ktorú spustili na vodu v roku 1511, bola loď Michael, ktorá vážila 1000 ton, bola 240 stôp dlhá a bola najväčšou loďou v Európe.

Manželstvo a potomkovia

Po určitú dobu podporoval uchádzača o anglický trón Perkina Warbecka, no napokon konečne uznal, že mier medzi Škótskom a Anglickom bol v záujme oboch krajín, a tak v roku 1502 podpísal dohodu o trvalom miery a 8. augusta 1503 sa v Holyroodskom opátstve v Edinburghu oženil s anglickou princeznou – dcérou Henricha VII. – Margarétou Tudorovou. S ňou mal 5 detí: tri deti zomreli ešte v detstve, a prežili až syn Jakub, budúci následník trónu, a po ňom to bol ešte Alexander, ktorý sa narodil až po smrti Jakuba IV., a žil len necelé dva roky.

Okrem legitímnych potomkov mal Jakub IV. aj sedem nemanželských detí so štyrmi rôznymi milenkami. S Janet Kennedyovou mal syna Jamesa Stuarta, 1. grófa z Moray, a dve ďalšie deti, ktoré zomreli v detstve. S Marion Boydovou mal syna Alexandra Stewarta, arcibiskupa zo St. Andrews a dcéru Katarínu Stewartovú, ktorá sa vydala za Jamesa Douglasa, 3. grófa z Mortonu. S Margarétou Drummondovou mal dcéru Margarétu a s Isabel Buchananovou, dcérou Jamesa Stewarta, 1. grófa z Buchananu, mal lady Janet Stewartovú.

Nezhody s Anglickom

Keď vypukla vojna medzi Anglickom a Francúzskom ako výsledok tzv. "talianskych vojen" (1494 – 1559), Jakub sa ocitol vo veľmi ťažkej pozícii, pretože jeho záväzky k „Starej koalícii“ (a teda aj k Francúzsku) sa dostali do konfliktu so záväzkami z roku 1502, ktoré mal k Anglicku. Nový anglický kráľ Henrich VIII. sa v roku 1513 pokúsil o inváziu do Francúzska, a Jakub zareagoval vyhlásením vojny Anglicku. Keď viedol invázne vojsko na juh, dúfal, že neprítomnosť Henricha VIII. bude pre neho výhodou, no miesto toho ho spolu s mnohými jeho urodzenými i jednoduchými vojakmi čakala len smrť. Ničivou bitkou na Floddenskom poli, ktorá sa odohrala septembra 1513, sa skončilo zapojenie Škótska do vojny.

Smrť

Telo, ktoré považovali za Jakubove, bolo premiestnené z bojového poľa a prevezené do Londýna, kde bolo pochované. Pretože bol exkomunikovaný, zakonzervované telo položili nepochované na mnoho rokov do kláštora v Sheene, v Surrey, a odtiaľ sa počas reformácie stratilo. Jakubov plášť postriekaný krvou bol poslaný Henrichovi VIII. do Anglicka (a potom do Francúzska k jeho výprave).

Dedičstvo

Jakubove rozhodnutie napadnúť Anglicko je často považované za neuvážené. Nepochybne jeho smrť viedla k dlhotrvajúcej nestabilite v Škótsku. Povesti však tvrdia, že Jakub prežil a odišiel do exilu, ale nie je to doložené nijakými dôkazmi.

Jakub IV. je tiež dôležitým v škótskej histórii aj tým, že je posledným škótskym kráľom, ktorý vedel hovoriť škótskou gaelštinou.

Literatúra

Norman MacDougall: James the Fourth
R.L. Mackie: King James IV of Scotland

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub IV. (Škótsko)

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:James_IV_of_Scotland.jpg|thumb|[[Škótsko|škótsky]] [[kráľ]] Jakub IV.]]
-'''Jakub IV.''' (* [[17. marec]] [[1473]], [[Stirling]] - † [[9. september]] [[1513]], [[Flodden]]) bol [[Škótsko|škótsky]] [[kráľ]], ktorý vládol v rokoch [[1488]] – [[1513]]; syn [[Škótsko|škótskeho]] [[kráľ]]a [[Jakub III. (Škótsko)|Jakuba III.]] a [[Margaréta Dánska|Margaréty Dánskej]], manžel [[Anglicko|anglickej]] princeznej [[Margaréta Tudorová|Margaréty Tudorovej]], otec [[Škótsko|škótskeho]] [[kráľ]]a [[Jakub V. (Škótsko)|Jakuba V.]], starý otec [[Škótsko|škótskej]] kráľovnej [[Mária I. (Škótsko)|Márie I.]], švagor [[Anglicko|anglického]] kráľa [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henricha VIII.]].
+'''Jakub IV.''' (* [[17. marec]] [[1473]], [[Stirling]] – † [[9. september]] [[1513]], [[Flodden]]) bol [[Škótsko|škótsky]] [[kráľ]], ktorý vládol v rokoch [[1488]] – [[1513]]; syn [[Škótsko|škótskeho]] [[kráľ]]a [[Jakub III. (Škótsko)|Jakuba III.]] a [[Margaréta Dánska|Margaréty Dánskej]], manžel [[Anglicko|anglickej]] princeznej [[Margaréta Tudorová|Margaréty Tudorovej]], otec [[Škótsko|škótskeho]] [[kráľ]]a [[Jakub V. (Škótsko)|Jakuba V.]], starý otec [[Škótsko|škótskej]] kráľovnej [[Mária I. (Škótsko)|Márie I.]], švagor [[Anglicko|anglického]] kráľa [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henricha VIII.]]
 == Začiatok vlády ==
@@ Riadok 9: / Riadok 9: @@
 == Manželstvo a potomkovia ==
-Po určitú dobu podporoval uchádzača o [[Anglicko|anglický]] trón [[Perkin Warbeck|Perkina Warbecka]], no napokon konečne uznal, že mier medzi [[Škótsko]]m a [[Anglicko]]m bol v záujme oboch krajín, a tak v roku [[1502]] podpísal dohodu o trvalom miery a [[8. august]]a [[1503]] sa v [[Holyroodske opátstvo|Holyroodskom opátstve]] v [[Edinburgh]]u oženil s [[Anglicko|anglickou]] princeznou - dcérou [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII.]] – [[Margaréta Tudorová|Margarétou Tudorovou]]. S ňou mal 5 detí: tri deti zomreli ešte v detstve, a prežili až syn [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]], budúci následník trónu, a po ňom to bol ešte Alexander, ktorý sa narodil až po smrti Jakuba IV., a žil len necelé dva roky.
+Po určitú dobu podporoval uchádzača o [[Anglicko|anglický]] trón [[Perkin Warbeck|Perkina Warbecka]], no napokon konečne uznal, že mier medzi [[Škótsko]]m a [[Anglicko]]m bol v záujme oboch krajín, a tak v roku [[1502]] podpísal dohodu o trvalom miery a [[8. august]]a [[1503]] sa v [[Holyroodske opátstvo|Holyroodskom opátstve]] v [[Edinburgh]]u oženil s [[anglicko]]u princeznou – dcérou [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII.]] – [[Margaréta Tudorová|Margarétou Tudorovou]]. S ňou mal 5 detí: tri deti zomreli ešte v detstve, a prežili až syn [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]], budúci následník trónu, a po ňom to bol ešte Alexander, ktorý sa narodil až po smrti Jakuba IV., a žil len necelé dva roky.
 Okrem legitímnych potomkov mal Jakub IV. aj sedem nemanželských detí so štyrmi rôznymi milenkami. S [[Janet Kennedyová|Janet Kennedyovou]] mal syna [[James Stewart|Jamesa Stuarta]], 1. grófa z Moray, a dve ďalšie deti, ktoré zomreli v detstve. S [[Marion Boydová|Marion Boydovou]] mal syna [[Alexander Stewart|Alexandra Stewarta]], arcibiskupa zo St. Andrews a dcéru [[Katarína Stewartová|Katarínu Stewartovú]], ktorá sa vydala za [[James Douglas|Jamesa Douglasa, 3. grófa z Mortonu]]. S [[Margaret Drummondová|Margarétou Drummondovou]] mal dcéru Margarétu a s [[Isabel Buchananová|Isabel Buchananovou]], dcérou [[James Stewart|Jamesa Stewarta]], 1. grófa z Buchananu, mal [[Janet Stewartová|lady Janet Stewartovú]].
 == Nezhody s Anglickom ==
-Keď vypukla vojna medzi [[Anglicko]]m a [[Francúzsko]]m ako výsledok tzv. "talianskych vojen" ([[1494]] - [[1559]]), Jakub sa ocitol vo veľmi ťažkej pozícii, pretože jeho záväzky k „Starej koalícii“ (a teda aj k [[Francúzsko|Francúzsku]]) sa dostali do konfliktu so záväzkami z roku [[1502]], ktoré mal k [[Anglicko|Anglicku]]. Nový [[Anglicko|anglický]] kráľ [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henrich VIII.]] sa v roku [[1513]] pokúsil o inváziu do [[Francúzsko|Francúzska]], a Jakub zareagoval vyhlásením vojny [[Anglicko|Anglicku]]. Keď viedol invázne vojsko na juh, dúfal, že neprítomnosť [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henricha VIII.]] bude pre neho výhodou, no miesto toho ho spolu s mnohými jeho urodzenými i jednoduchými vojakmi čakala len smrť. Ničivou bitkou na [[Flodden]]skom poli, ktorá sa odohrala [[9. september|septembra]] [[1513]], sa skončilo zapojenie [[Škótsko|Škótska]] do vojny.
+Keď vypukla vojna medzi [[Anglicko]]m a [[Francúzsko]]m ako výsledok tzv. "talianskych vojen" ([[1494]] – [[1559]]), Jakub sa ocitol vo veľmi ťažkej pozícii, pretože jeho záväzky k „Starej koalícii“ (a teda aj k [[Francúzsko|Francúzsku]]) sa dostali do konfliktu so záväzkami z roku [[1502]], ktoré mal k [[Anglicko|Anglicku]]. Nový [[Anglicko|anglický]] kráľ [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henrich VIII.]] sa v roku [[1513]] pokúsil o inváziu do [[Francúzsko|Francúzska]], a Jakub zareagoval vyhlásením vojny [[Anglicko|Anglicku]]. Keď viedol invázne vojsko na juh, dúfal, že neprítomnosť [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henricha VIII.]] bude pre neho výhodou, no miesto toho ho spolu s mnohými jeho urodzenými i jednoduchými vojakmi čakala len smrť. Ničivou bitkou na [[Flodden]]skom poli, ktorá sa odohrala [[9. september|septembra]] [[1513]], sa skončilo zapojenie [[Škótsko|Škótska]] do vojny.
 == Smrť ==
@@ Riadok 30: / Riadok 30: @@
 == Iné projekty ==
 {{projekt|commons=Category:James IV of Scotland}}
 [[Kategória:Narodenia v 1473]]