Jakub IV. (Škótsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Jakub IV.
škótsky kráľ
škótsky kráľ
Narodenie17. marec 1473
Stirling, Škótsko
Úmrtie9. september 1513 (40 rokov)
Flodden, Škótsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jakub IV.

Jakub IV. (* 17. marec 1473, Stirling, Škótsko – † 9. september 1513, Flodden) bol |škótsky kráľ, ktorý vládol v rokoch 14881513; syn Jakuba III. a Margaréty Dánskej, manžel anglickej princeznej Margaréty Tudorovej, otec Jakuba V., starý otec škótskej kráľovnej Márie I., švagor anglického kráľa Henricha VIII.

Začiatok vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Keď jeho otca zabili v bitke pri Sauchieburne 11. júna 1488, pätnásťročný Jakub získal trón a 24. júna 148 bol korunovaný v Scone za škótskeho kráľa. Rebeli, ktorí sa zhromaždili pri Sauchieburne, zachádzali s Jakubom pravdepodobne ako s bábkou. Jakub rýchlo dokázal, že odkáže byť úspešným vládcom. Porazil povstanie v roku 1489, začal sa priamo zaujímať o vykonávanie spravodlivosti a v roku 1493 konečne získal pod kontrolu aj Johna McDonalda II., lorda Ostrovov.

Jakub mal veľmi dobré vzdelanie a tvrdilo sa, že plynulo hovoril škótsky, anglicky, škótskou gaelčinou, latinsky, francúzsky, nemecky, taliansky, flámsky, španielsky a dánsky; bol tiež patrónom škótskeho básnika Williama Dunbara. Bol skutočným renesančným princom so záujmom o praktické a vedecké záležitosti. V roku 1506 udelil kráľovskú listinu Kráľovskej univerzite praktického lekárstva v Edinburghu, zmenil hrad Edinburgh na jedno z popredných britských vojenských zlievarní, a v roku 1505 privítal založenie prvej škótskej tlačiarne. Jakub tiež miloval lode a videl, ako je pre Škótsko dôležité mať veľké loďstvo. Získal 38 lodí pre Škótske kráľovské loďstvo a založil dve nové lodenice. Jeho najlepšou loďou, ktorú spustili na vodu v roku 1511, bola loď Michael, ktorá vážila 1000 ton, bola 240 stôp dlhá a bola najväčšou loďou v Európe.

Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Po určitú dobu podporoval uchádzača o anglický trón Perkina Warbecka, no napokon konečne uznal, že mier medzi Škótskom a Anglickom bol v záujme oboch krajín, a tak v roku 1502 podpísal dohodu o trvalom miery a 8. augusta 1503 sa v Holyroodskom opátstve v Edinburghu oženil s anglickou princeznou – dcérou Henricha VII.Margarétou Tudorovou. S ňou mal 5 detí: tri deti zomreli ešte v detstve, a prežili až syn Jakub, budúci následník trónu, a po ňom to bol ešte Alexander, ktorý sa narodil až po smrti Jakuba IV., a žil len necelé dva roky.

Okrem legitímnych potomkov mal Jakub IV. aj sedem nemanželských detí so štyrmi rôznymi milenkami. S Janet Kennedyovou mal syna Jamesa Stewarta, 1. grófa z Moray, a dve ďalšie deti, ktoré zomreli v detstve. S Marion Boydovou mal syna Alexandra Stewarta, arcibiskupa zo St. Andrews a dcéru Katarínu Stewartovú, ktorá sa vydala za Jamesa Douglasa, 3. grófa z Mortonu. S Margarétou Drummondovou mal dcéru Margarétu a s Isabel Buchananovou, dcérou Jamesa Stewarta, 1. grófa z Buchananu, mal lady Janet Stewartovú.

Nezhody s Anglickom[upraviť | upraviť zdroj]

Keď vypukla vojna medzi Anglickom a Francúzskom ako výsledok tzv. "talianskych vojen" (1494 – 1559), Jakub sa ocitol vo veľmi ťažkej pozícii, pretože jeho záväzky k „Starej koalícii“ (a teda aj k Francúzsku) sa dostali do konfliktu so záväzkami z roku 1502, ktoré mal k Anglicku. Nový anglický kráľ Henrich VIII. sa v roku 1513 pokúsil o inváziu do Francúzska, a Jakub zareagoval vyhlásením vojny Anglicku. Keď viedol invázne vojsko na juh, dúfal, že neprítomnosť Henricha VIII. bude pre neho výhodou, no miesto toho ho spolu s mnohými jeho urodzenými i jednoduchými vojakmi čakala len smrť. Ničivou bitkou na Floddenskom poli, ktorá sa odohrala septembra 1513, sa skončilo zapojenie Škótska do vojny.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Telo, ktoré považovali za Jakubove, bolo premiestnené z bojového poľa a prevezené do Londýna, kde bolo pochované. Pretože bol exkomunikovaný, zakonzervované telo položili nepochované na mnoho rokov do kláštora v Sheene, v Surrey, a odtiaľ sa počas reformácie stratilo. Jakubov plášť postriekaný krvou bol poslaný Henrichovi VIII. do Anglicka (a potom do Francúzska k jeho výprave).

Dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jakubove rozhodnutie napadnúť Anglicko je často považované za neuvážené. Nepochybne jeho smrť viedla k dlhotrvajúcej nestabilite v Škótsku. Povesti však tvrdia, že Jakub prežil a odišiel do exilu, ale nie je to doložené nijakými dôkazmi.

Jakub IV. je tiež dôležitým v škótskej histórii aj tým, že je posledným škótskym kráľom, ktorý hovoril škótskou gaelčinou.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Norman MacDougall: James the Fourth
  • R.L. Mackie: King James IV of Scotland

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]