Matej Kornel Hell: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 19 bajtov ,  pred 9 rokmi
d
preklepy, typo
d (→‎Život: formulácia)
d (preklepy, typo)
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia = hlavný banský [[strojmajster]], [[konštruktér]], a [[vynálezca]]
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
'''Matej Kornel Hell''' ({{v jazyku|deu|Matthäus Cornelius Höll/Hell}}, [[maďarčina|maďarsky]] ''Hell Mátyás Kornél'') (* [[1653]], [[Schlackenberg]] {{--}} † [[4. novembra]] [[1743]], [[Štiavnické Bane]]) bol hlavný banský strojmajster, [[konštruktér]], [[vynálezca]], a projektant.
 
== Pôvod ==
Dosiaľ je sporné miesto jeho pôvodu, v archívoch absentuje aj presný dátum jeho narodenia (1651 alebo 1653), no pravdepodobne pochádzal z Čiech. Z roku 1707 sa zachoval úradný zápis, že je ''natione Bohemus ex Schlackenberg'', čo môže znamenať z Čiech/Česka, narodený v Česku/Čechách, českej národnosti, ale označovali sa tak vtedy niekedy aj uhorskí Slováci (spravidla protestanti). V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici je zapísaný ako: ''D[ominus] Matthæus Höll''. Ako rodinný jazyk prichádza do úvahy [[nemčina]] a [[slovenčina]], pretože pri zápise jeho syna do seminára r. 1753 sa upri jazykovjazykoch uvádza Quas linguas calleat: Latinam, German. et Slav. bene.'' (preklad: Ktoré jazyky ovláda: latinský, nem. a sloven. dobre) .<ref>http://sk.wikipedia.org/wiki/Maximilián_Hell Maximilán Hell</ref> . "Schlackenberg" sa spravidla (najmä u súčasných slovenských autorov) interpretuje ako [[Horný Slavkov]] v Česku ({{v jazyku|deu|Schlaggenwald}}) alebo [[Kremnica]]/?miesto v Kremnici na Slovensku, alebo (najmä staršie) ako [[Ostrov nad Ohří]] ({{v jazyku|deu|Schlackenwerth}}) v Česku. Podľa rodinnej tradície rodina Höllovcov pochádzala z Bavorska. V roku 1738 je Cornelius pri zápise svojho syna do jezuitského rádu uvedený ako ''Officialis German.'' (preklad: Nem. úradník). Meno Matthäus Cornelius Höll je nemecká podoba mena používaná aj vo vtedy štandardne používaných latinských textoch. V modernej nemčine sa jeho meno uvádza skôr ako Matthias Cornelius Höll/Hell; v modernej slovenčine znie Matúš Kornel Höll, ale obyčajne sa uvádza ako Matej Kornel Hell (Matthias = Matej, Matthäus = Matúš); a v modernej maďarčine sa uvádza ako Hell Máté Kornél alebo Hell Mátyás Kornél/Cornelius (Máté = Matúš, Mátyás = Matej).
 
== Život ==
Do [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] sa prisťahoval okolo roku 1693. Najprv bol v službách kniežaťa Fürstenberga, ktorý uzavrel s banskou komorou zmluvu na odvodnenie banskoštiavnických baní. Od roku 1694 pôsobil v priamych službách banskej komory.
 
Mal početné potomstvo, u jeho syna sa uvádza až 21 súrodencov .<ref>http://fr.wikipedia.org/wiki/Maximilien_Hell Francúzska wikipédia - Maximilien Hell</ref>.
Jeho druhá manželka sa volala Julianna Victoria Staindl (v modernej slovenčine Julian(n)a Viktória Staindlová), jej meno síce vyzerá nemecky, ale inak o nej nie je veľa známe.
 
Syna [[Jozef Karol Hell|Jozefa Karola Hella]] vychoval za svojho nástupcu vo funkcii konštruktéra a hlavného banského strojmajstra, pomáhal mu pri konštruovaní (napr. vahadlového čerpacieho stroja).
 
Ich tretí spoločný syn s Juliannou Staindl [[Maximilián Hell]] sa stal mníchom – jezuitom a slávnym astronónomastronómom.
 
Dožil sa na svoju dobu veľmi vysokého veku - min. 90 rokov.
Ako konštruktér vodočerpacích banských strojov výrazne prispel k vysokej technickej úrovni baníctva a ním navrhnuté stroje pomohli zachrániť viaceré banské prevádzky pred zatopením.
 
V r.1707 presvedčil modelmi a nákresmi svojho gápľa generála Bercsényiho, ktorý na príkaz Františka II. mal bane zatvoriť. Na jeho podnet J. K. Hell začal so stavbou a v r. 1708 uviedliuviedol do prevádzky vodnočerpací [[gápeľ]] v šachte Magdaléna .<ref> http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/znami-stiavnicania/matej-kornel-hell.html Banská Štiavnica - Známi štiavničaniaŠtiavničania</ref>.
 
V roku 1710 Matej Kornel Hell podal vo Viedni priamo do rúk cisára návrh na výstavbu vodnej nádrže (tajchu[[tajch]]u) Vindšachta (Windschachter Teich), aby sa zapezpečilo dostatočné množstvo vody pre pohon Hellom navrhnutých a neskôr aj ním skonštruovaných 7 čerpadiel na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktorým sa mala vyčerpať voda zo zatopených baní podniku Hornej Bieberštôlne .<ref>http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/technicke-zaujimavosti/tajchy/tajch-velka-vindsachta.html Banská Štiavnica/tajchy</ref> . V r. 1713 navrhol Matej Kornel Hell zvýšenie hrádze o 2,5 siahy, vďaka čomu mohlo byť odstavených 220 párov koní, ktoré dovtedy vodu z bane čerpali.
 
V r. 1718 skonštruoval najvýznamnejšie čerpacie zariadenie 18. storočia, keď skombinoval vodnú energiu so zvieracou silou. Konštrukčne vylepšil aj dovtedy používané konské gáple a štangenkunsty.
 
Vo funkcii strojmajstra vyriešil odvodnenie najväčšieho banského závodu Horná Bíberova štôlňa.
 
Pre potreby panovníckeho dvora a Dvorskej komory vypracoval v r. 1737 rozsiahlu správu o využiteľnosti svojich návrhov v praxi a ich prínose k zefektívneniu banskej prevádzky.
 
O rok neskôr navrhol protipožiarnu striekačku, o ktorú prejavilo záujem i mesto Banská Štiavnica.
 
Významne sa podieľal na výstavbe vodných nádrží (tajchov). Postavil Veľkú Vindšachtskú, prebudoval a rozšíril Spodnú Vindšachtskú (dnes Suchý tajch), Hornú Hodružskú a vodnú nádrž Evička. Využitím vodnej energie, ktorá bola v týchto vodných nádržiach akumulovaná, 7 vodočerpacích zariadení na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom nielenže vyčerpalo všetku banskú vodu z mnohých už zatopených a opustených banských diel, ale v podstate aj ďalšiu banskú vodu. Voda z týchto vodných nádrží sa čoraz viac používala aj na prevádzku stúp.
 
== Referencie ==
<references/>

Navigačné menu