Hermafroditos: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Affresco romano -Ermafrodito e Sileno - Pompei.JPG|náhľad|''Hermafroditos a Silénos'', freska z [[Pompeje|Pompejí]]]] |
[[Súbor:Affresco romano -Ermafrodito e Sileno - Pompei.JPG|náhľad|''Hermafroditos a Silénos'', freska z [[Pompeje|Pompejí]]]] |
||
'''Hermafroditos''' alebo '''Hermafrodit''' ([[starogréčtina|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'"> Ἑρμαφρόδιτος</span> – ''Hermafroditos'', {{v jazyku|lat|''Hermaphroditus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] krásny syn boha [[Hermes (boh)|Herma]] a bohyne [[Afrodita|Afrodity]]. |
'''Hermafroditos''' alebo '''Hermafrodit''' ([[starogréčtina|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'"> Ἑρμαφρόδιτος</span> – ''Hermafroditos'', {{v jazyku|lat|''Hermaphroditus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] krásny syn boha [[Hermes (boh)|Herma]] a bohyne [[Afrodita|Afrodity]]. |
||
Meno Hermafrodita vzniklo spojením mien jeho rodičov boha Herma a bohyne Afrodity, v gréckych mýtoch je postavou, ktorá je obojpohlavná. |
Meno Hermafrodita vzniklo spojením mien jeho rodičov boha Herma a bohyne Afrodity, v gréckych mýtoch je postavou, ktorá je obojpohlavná. |
||
V jeho rodnej [[ |
V jeho rodnej [[Kária|Kárii]] ho vychovali [[Nymfa (mytológia)|nymfy]] a vyrástol na krásneho mladého muža.<ref>[[Publius Ovidius Naso]], ''Metamorphoses'', IV, 285.</ref> Jedného dňa na svojich potulkách prišiel k prameňu nymfy [[Salmakis]]. V tom okamihu ako Hermafrodita nymfa Salmakis zazrela okamžite sa do neho zamilovala a keď sa mládenec šiel okúpať do jej prameňa, silne ho objala a požiadala [[boh]]ov, aby ich telá naveky spojili. Bohovia jej prianiu vyhoveli a oni stali sa jedným telom. Ten osud potom čakal na každého muža, ktorý sa z tohto prameňa napil aj keď nie doslova, ale celkom iste v tom zmysle, že sa stal chorobne zoženštený. |
||
O tomto prameni napísal [[Marcus Vitruvius Pollio|Vitruvius]] v prvom storočí pred Kr. Píše, že prameň je priezračný a má výbornú chuť. Keď si pri tomto prameni založili [[Gréci]] osadu (dnešný [[Bodrum]]) jeden z osadníkov si pri prameni zariadil obchod z rozličným tovarom a jeho tovar lákal aj [[barbar]]ov, ktorí keď sa z blízkeho prameňa napili, prispôsobili sa jemnejším gréckym obyčajom a stali sa [[Civilizácia|civilizovanými]] ľuďmi. |
O tomto prameni napísal [[Marcus Vitruvius Pollio|Vitruvius]] v prvom storočí pred Kr. Píše, že prameň je priezračný a má výbornú chuť. Keď si pri tomto prameni založili [[Gréci]] osadu (dnešný [[Bodrum]]) jeden z osadníkov si pri prameni zariadil obchod z rozličným tovarom a jeho tovar lákal aj [[barbar]]ov, ktorí keď sa z blízkeho prameňa napili, prispôsobili sa jemnejším gréckym obyčajom a stali sa [[Civilizácia|civilizovanými]] ľuďmi. |
Verzia z 21:53, 10. apríl 2012
Hermafroditos alebo Hermafrodit (starogr. Ἑρμαφρόδιτος – Hermafroditos, lat. Hermaphroditus) je v gréckej mytológii krásny syn boha Herma a bohyne Afrodity.
Meno Hermafrodita vzniklo spojením mien jeho rodičov boha Herma a bohyne Afrodity, v gréckych mýtoch je postavou, ktorá je obojpohlavná.
V jeho rodnej Kárii ho vychovali nymfy a vyrástol na krásneho mladého muža.[1] Jedného dňa na svojich potulkách prišiel k prameňu nymfy Salmakis. V tom okamihu ako Hermafrodita nymfa Salmakis zazrela okamžite sa do neho zamilovala a keď sa mládenec šiel okúpať do jej prameňa, silne ho objala a požiadala bohov, aby ich telá naveky spojili. Bohovia jej prianiu vyhoveli a oni stali sa jedným telom. Ten osud potom čakal na každého muža, ktorý sa z tohto prameňa napil aj keď nie doslova, ale celkom iste v tom zmysle, že sa stal chorobne zoženštený.
O tomto prameni napísal Vitruvius v prvom storočí pred Kr. Píše, že prameň je priezračný a má výbornú chuť. Keď si pri tomto prameni založili Gréci osadu (dnešný Bodrum) jeden z osadníkov si pri prameni zariadil obchod z rozličným tovarom a jeho tovar lákal aj barbarov, ktorí keď sa z blízkeho prameňa napili, prispôsobili sa jemnejším gréckym obyčajom a stali sa civilizovanými ľuďmi.
Referencie
- ↑ Publius Ovidius Naso, Metamorphoses, IV, 285.
Literatúra
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 8080462038 Chybné ISBN. (slovenský jazyk)