Kária

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kária (žlto) na mape Malej Ázie

Kária (gr. Καρία) je historická krajina v juhozápadnej Malej Ázii. Zaujímala približne rozlohu dnešných tureckých provincií Muğla, Aydın a Denizli, hraničila na severe s Lýdiou, na východe s Frýgiou a Pisidiou a na juhovýchode s Lykiou. Jej územie je hornaté, s členitým pobrežím, preteká ním rieka Büyük Menderes Nehri.

Názov je odvodzovaný z chetitského Karkisa - krajina zrázov. Podľa chetitských nápisov bola krajina súčasťou spolku Assuwa s ktorým Chetitská ríša bojovala na svojej západnej hranici. Obyvateľmi krajiny boli Károvia, ktorí odvodzovali svoj pôvod od mýtického hrdinu Kára, syna kráľa Atysa: jeho bratia Lýdus a Mýsus boli zakladateľmi národov Lýdov a Mýsov. Anglický historik John D. Ray rozborom zachovaných kárskych textov dokázal, že kárčina patrila medzi anatólske jazyky, obyvatelia teda boli Indoeurópania. Ako obyvatelia Kárie boli tiež uvádzaní Lelegovia; nie je isté, či išlo o iný názov Károv, alebo o úplne iné etnikum. Hérodotos súdi, že Lelegovia boli pôvodní obyvatelia oblasti, ktorých podrobili Károvia po príchode z Egejských ostrovov a časom s nimi splynuli.

Homér zmieňuje v Iliade Káriu ako spojenca Trójanov. Zhruba od 11. storočia pred Kr. začali na pobreží Gréci zakladať mesta ako Milét, Priéné, alebo Halikarnassos (dnešný Bodrum). Vnútrozemie obývali naďalej Károvia, ich významnými sídlami boli Mylasa, Labrande a Harpasa. Károvia nikdy nevytvorili jednotný štátny útvar. Gréci ich pokladali za zaostalých barbarov (udržali sa tu dlho archaické zvyky ako matriarchát, preto niektorí autori kládli do Kárie vlasť Amazoniek),[1] oblasť bola zdrojom lacných otrokov. Ekonomika bola založená na pastierstve oviec a kôz, pestovala sa vínna réva a figy. Existujú záznamy, že egyptskí faraóni využívali námezdnych vojakov z Kárie.[2]

V polovici 6. storočí pred Kr. pripojil lýdský kráľ Kroisos Káriu k svojim dŕžavám. Neskôr ju ovládla Achajmenovská ríša, ale miestni satrapovia si udržali značnú mieru nezávislosti. Najznámejší je Mausólos, o ktorého moci a bohatstva svedčí mauzóleum v Halikarnasse, radené medzi sedem divov sveta.
Neskôr Káriu dobyl Alexander Veľký,[3] Károvia postupne prijali jazyk a kultúru okupantov a zmizli z dejín ako samostatný národ ešte pred začiatkom nášho letopočtu. Kária potom bola súčasťou rímskej Ázie, byzantskej a Osmanskej ríše, po prvej svetovej vojne pripadla Turecku, čo viedlo k odchodu zostávajúcich po grécky hovoriacich obyvateľov.

V Halikarnasse sa narodil slávný historik Hérodotos,[4] ďalšími rodákmi bola kráľovná a vojenská vodkyňa Artemisia či olympijský víťaz v pästnom zápase Melankomas.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.sacred-texts.com/wmn/rca/rca07.htm
  2. http://www.ancientscripts.com/carian.html
  3. http://www.starovekyegypt.net /ptolemaiovci/alexandr-veliky-makedonsky-v-karii-a-halikarnassu.php
  4. http://antika.avonet.cz/article .php? ID = 2542

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky. Ivo Železný, Praha 2005
  • Pavel Oliva, Svět helénismu. Arista, Praha 2001.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kárie na českej Wikipédii.