Vinič hroznorodý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Vínna réva)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vinič hroznorodý
Vinič hroznorodý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Vitis vinifera
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Plody viniča- bobule hrozna

Vinič hroznorodý v užšom zmysle (lat. Vitis vinifera sensu stricto; ďalšie názvy pozri nižšie) je kultúrna rastlina z rodu vinič (Vitis).

V širšom (a dnes častejšom) zmysle druh vinič hroznorodý (Vitis vinifera sensu lato) zahŕňa aj príbuzné divé taxóny - podrobnejšie pozri v článku vinič. Nasledujúci text článku je len o kultúrnej rastline, teda o viniči hroznorodom v užšom zmysle.

Názvy[upraviť | upraviť kód]

Slovenské názvy sú: vinič hroznorodý [1] v užšom zmysle[2], vinič hroznorodý pravý[3], vinič hroznorodý pestovaný[4][3], vinič ušľachtilý[5][6], ušľachtilý vinič[7], vinič európsky[8], európsky vinič [9]; zastarano réva vínna[10][11], réva vinná[12]; zastarano alebo nárečovo alebo mimo taxonómie (vínna) réva[13][14]; mimo taxonómie vinič[15][13], hovorovo hrozno.

Vedecké, čiže latinské, názvy sú najmä: Vitis vinifera sensu stricto, Vitis vinifera subsp. [alebo var.] vinifera, Vitis sativa a Vitis vinifera subsp. [alebo var.] sativa[16].

Základná charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru (25%) konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.

Systematika[upraviť | upraviť kód]

Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo kultivarov. V literatúre existuje viacero pokusov zoskupiť tieto kultivary do väčších taxónov. Známe - ale už pomerne staré - je napríklad delenie A. M. Negruľa. Negruľ používal starší vedecký názov viniča hroznorodého Vitis vinifera subsp. sativa a vinič hroznorodý delil na geograficky vymedzené taxóny nazývané proles (proles je stará latinská taxonomická úroveň; toto slovo sa často vôbec neprekladá, ale niekedy sa prekladá ako potomstvo, rasa, plemeno, ekotyp a podobne). Konkrétne sa podľa neho vinič hroznorodý delí na tieto prolesy (potomstvá) a subprolesy [17][18]:

  • Vitis vinifera subsp. sativa proles occidentalis - t.j. potomstvo západné
  • Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis - t.j. potomstvo východné
    • Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis subproles caspica
    • Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis subproles antasiatica
  • Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica - t.j. potomstvo čiernomorské
    • Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica subproles georgica
    • Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica subproles balcanica

Základné pojmy[upraviť | upraviť kód]

Viničová sadenica je:

  • neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov,
  • časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorých podzemná časť je zakorenená

Podpníkový vinič je rastlina viniča, ktorej odrezky sú používané najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť.

Odroda je skupina viniča v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny viniča podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.

Klon viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd.

Ker viniča je rastlina viniča v pestovateľskom tvare určená na produkciu hrozna, vrúbľov alebo odrezkov viniča.

Plod[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hrozno

Pôvod[upraviť | upraviť kód]

Nie je možné presne určiť vek viniča, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa stopy po nej na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Šlo o divoko rastúci vinič.

Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vinič a vyrábali z jeho hrozna vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.

Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž porovnávali vodu z rôznych prameňov.

Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady aj v Gálii, na Pyrenejskom polostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.

Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá, v ktorých spomína už existujúce vinice na podporu zakladania nových viníc oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylonie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.

Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Flóra Slovenskа. Ed. Lýdia Bertová. 1. vyd. Zväzok IV/1. Bratislava : Veda, 1984. 432 s. S. 162.
  2. Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 516 a nasl. [1]
  3. a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 477.
  4. Poľnohospodárstvo, roč. 5. [s.l.] : VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied., 1958. 1284 s. S. 465.
  5. Klíma a bioklíma Bratislavy. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1979. 271 s. S. 255.
  6. MAJERSKÝ, Ivan. Svedomie volá: Zachráňme vinohrady. pravda.sk (Bratislava: Perex). Dostupné online [cit. 2019-09-03]. ISSN 1336-197X.
  7. Ing. Rastislav Šimora (o:. Ampelografia Slovenska | Obsah, bibliografické a technické informácie o knihe o odrodách viniča [online]. ampelografia.szm.com, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
  8. POSPÍŠILOVÁ, Dorota. Ampelografia ČSSR. Vyd. 1. Bratislava : Príroda, 1981. 347 s. (Rastlinná výroba.) S. 11.
  9. MAJERNÍK, O.; FOLTÝN, O.. Ochrana viniča. [s.l.] : Slovenské vydavatel'stvo pôlohospodárskej literatúry, 1958. 216 s. S. 16.
  10. réva. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p-r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 733.
  11. réva vínna. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Praha-Bratislava : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 129.
  12. Škodcovia révy vinnej a ich ničenie. In: Slovenské ovocinárstvo 1928 [2]
  13. a b PALKOVIČ, Konštantín. Vinohradníctvo a vinárstvo. Kultúra slova, 1984, roč. 18, čís. 10, s. 359–360. Dostupné online [cit. 2019-09-04].
  14. MARSINA, Richard, a kol. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 252.
  15. vinič. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 835.
  16. Pozri zdroje uvedené k systému v článku vinič.
  17. Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 526-7 [3]
  18. Ian S Hornsey. The Chemistry and Biology of Winemaking. [s.l.] : Royal Society of Chemistry, 2015. 378 s. ISBN 978-1-78262-631-2. S. Ch. 2.1.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]