Casus belli: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Podľa súčasného [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] môže byť casom belli ozbrojené napadnutie alebo napadnutie spojeneckého štátu, resp. rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o vojenských akciách proti útočníkovi. |
Podľa súčasného [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] môže byť casom belli ozbrojené napadnutie alebo napadnutie spojeneckého štátu, resp. rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o vojenských akciách proti útočníkovi. |
||
== Príklady == |
|||
* [[1914]] - atentát spáchaný na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d’Este]] [[28. jún]]a [[1914]], ktorý využilo [[Rakúsko-Uhorsko]] ako zámienku na vyhlásenie vojny [[Srbsko|Srbsku]], čím de facto začala [[prvá svetová vojna]]. |
|||
* [[1939]] - [[operácia pod falošnou vlajkou|fingované]] [[prepadnutie vysielača v Gliwiciach]] poslúžilo ako zámienka na [[Invázia do Poľska|útok na Poľsko]]. |
|||
{{Právny výhonok}} |
{{Právny výhonok}} |
Verzia z 15:14, 7. jún 2012
Casus belli (z lat. „prípad/udalosť vojny“ alebo „dôvod k vojne“) je výraz, ktorý označuje incident, udalosť alebo skutočnosť, ktorú štát uvádza ako postačujúci dôvod na vyhlásenie vojny.
Podľa súčasného medzinárodného práva môže byť casom belli ozbrojené napadnutie alebo napadnutie spojeneckého štátu, resp. rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o vojenských akciách proti útočníkovi.
Príklady
- 1914 - atentát spáchaný na Františka Ferdinanda d’Este 28. júna 1914, ktorý využilo Rakúsko-Uhorsko ako zámienku na vyhlásenie vojny Srbsku, čím de facto začala prvá svetová vojna.
- 1939 - fingované prepadnutie vysielača v Gliwiciach poslúžilo ako zámienka na útok na Poľsko.