Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
Riadok 44: Riadok 44:


{{Link FA|mr}}
{{Link FA|mr}}

[[ar:أجانتا]]
[[ar:أجانتا]]
[[as:অজন্তা গুহাসমূহ]]
[[bg:Аджанта]]
[[bg:Аджанта]]
[[bn:অজন্তা গুহাসমূহ]]
[[bn:অজন্তা গুহাসমূহ]]
Riadok 77: Riadok 79:
[[ro:Ajanta]]
[[ro:Ajanta]]
[[ru:Аджанта]]
[[ru:Аджанта]]
[[sa:अजन्ता]]
[[sa:अजन्तागुहाः]]
[[sv:Ajantagrottorna]]
[[sv:Ajantagrottorna]]
[[ta:அஜந்தா ஓவியங்கள்]]
[[ta:அஜந்தா குகைகள்]]
[[te:అజంతా గుహలు]]
[[te:అజంతా గుహలు]]
[[uk:Аджанта]]
[[uk:Аджанта]]

Verzia z 17:53, 7. január 2013

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Ajanta caves*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát India India
Typ kultúrna
Kritériá i, ii, iii, vi
Identifikačné č. 242
Región** Ázia a Pacifik
História zápisu
Zápis 1983  (7. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte Maháraštra). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.

Nástenná maľba v Adžante

V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. – 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.

Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).

S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.

Komplex jaskynných chrámov bol v roku 1983 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


Šablóna:Link FA