Pešť: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace Značka: Ukliknutie |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
'''Pešť''' (maď. ''Pest'') bolo mesto v Uhorsku, dnes súčasť [[Budapešť|Budapešti]]. V slovenčine sa niekedy používa aj ako ľudové označenie pre celú Budapešť. |
'''Pešť''' (maď. ''Pest'') bolo mesto v Uhorsku, dnes súčasť [[Budapešť|Budapešti]]. V slovenčine sa niekedy používa aj ako ľudové označenie pre celú Budapešť. |
||
Názov pochádza zo slovanského, zrejme južnoslovanského, slova pre "pec" (peč, pešť a pod.), podľa vápenných pecí. V minulosti sa týmto názvom označoval aj [[Budín]] (porov. nemecký názov Budína "Ofen" - pec). Písomne doložená je Pešť až z roku 1148. |
Názov pochádza zo slovanského, zrejme južnoslovanského, slova pre "pec" (peč, pešť a pod.), podľa vápenných pecí. V minulosti sa týmto názvom označoval aj [[Budín]] (porov. nemecký názov Budína "Ofen" - pec). Písomne doložená je Pešť až z roku 1148.<ref></ref> |
||
V roku 1829 mala |
V roku 1829 mala Pešť 62 471 obyvateľov, predovšetkým [[Nemci|Nemcov]] a okrem nich 1 200 [[Slováci|Slovákov]], 1 200 [[Maďari|Maďarov]], 650 Srbov, 259 Grékov, 100 Rumunov.<ref>Beksics, G.:Magyarosodás és Magyrositás, 1883</ref> |
||
==Referencie == |
|||
{{referencie}} |
|||
{{maďarský výhonok}} |
{{maďarský výhonok}} |
Verzia z 17:26, 17. február 2013
O Peštianskej župe pozri Peštianska župa.
Pešť (maď. Pest) bolo mesto v Uhorsku, dnes súčasť Budapešti. V slovenčine sa niekedy používa aj ako ľudové označenie pre celú Budapešť.
Názov pochádza zo slovanského, zrejme južnoslovanského, slova pre "pec" (peč, pešť a pod.), podľa vápenných pecí. V minulosti sa týmto názvom označoval aj Budín (porov. nemecký názov Budína "Ofen" - pec). Písomne doložená je Pešť až z roku 1148.Chyba citácie Neplatná značka <ref>
; referencie bez parametra name musia mať obsah
V roku 1829 mala Pešť 62 471 obyvateľov, predovšetkým Nemcov a okrem nich 1 200 Slovákov, 1 200 Maďarov, 650 Srbov, 259 Grékov, 100 Rumunov.[1]
Referencie
- ↑ Beksics, G.:Magyarosodás és Magyrositás, 1883