Teleskop (optika): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
presun do samost. čl. |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}} |
{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}} |
||
'''Ďalekohľad''' (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj '''teleskop''') je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetických vĺn]]. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad. |
'''Ďalekohľad''' (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj '''teleskop''') je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetických vĺn]]. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne (a v užšom zmysle dodnes) sa slovom '''ďalekohľad''' označoval len [[optický ďalekohľad]]. |
||
==Druhy == |
==Druhy == |
||
* |
*Ďalekohľad zachytávajúci [[optické žiarenie]] resp. [[viditeľné svetlo]] sa volá [[optický ďalekohľad]] ([[optický teleskop]]). Sú to historicky najstaršie ďalekohľady. |
||
* |
*Ďalekohľad zachytávajúci [[rádiové žiarenie]] sa nazýva [[rádiový ďalekohľad]] ([[rádioteleskop]]). |
||
*Mimo zemskej atmosféry môže pracovať aj [[gama ďalekohľad]] ([[gama teleskop]]), [[röntgenový ďalekohľad]] ([[röntgenový teleskop]]), [[ultrafialový ďalekohľad]] ([[ultrafialový teleskop]]) alebo [[infračervený ďalekohľad]] ([[infračervený teleskop]]). |
*Mimo zemskej atmosféry môže pracovať aj [[gama ďalekohľad]] ([[gama teleskop]]), [[röntgenový ďalekohľad]] ([[röntgenový teleskop]]), [[ultrafialový ďalekohľad]] ([[ultrafialový teleskop]]) alebo [[infračervený ďalekohľad]] ([[infračervený teleskop]]). |
||
*Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd [[neutríno|neutrín]]. |
*Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd [[neutríno|neutrín]]. |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská [[Atmosféra Zeme|atmosféra]]. Ide hlavne o [[viditeľné žiarenie|viditeľné]] (optický ďalekohľad) a [[rádiové žiarenie]] (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj [[infračervené žiarenie]] (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry. |
Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská [[Atmosféra Zeme|atmosféra]]. Ide hlavne o [[viditeľné žiarenie|viditeľné]] (optický ďalekohľad) a [[rádiové žiarenie]] (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj [[infračervené žiarenie]] (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry. |
||
==Optický ďalekohľad == |
|||
===Charakteristika === |
|||
Základnou časťou ďalekohľadu je [[objektív]], ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť [[šošovka (optika)|šošovka]] alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v [[ohnisko|ohniskovej]] rovine pozorujeme buď [[okulár|okulárom]], alebo, u väčších ďalekohľadov, [[fotografická doska|fotografickou doskou]], [[spektrograf]]om, [[fotometer|fotometrom]], [[fotonásobič]]om, [[MCP]], alebo [[CCD kamera|CCD kamerou]]. |
|||
Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha [[aktívna optika|aktívna]] a [[adaptívna optika]]. |
|||
Jediný optický ďalekohľad pracujúci na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme je [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. |
|||
===Dejiny === |
|||
Prvý ďalekohľad zostrojil v roku [[1608]] holandský optik [[Hans Lippershey]]. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr [[Galileo Galilei]] skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad - refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]], [[Galileove mesiace|Jupiterových mesiacov]], alebo [[hviezda|hviezdy]] v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej ceste]]. Ďalší významný [[astronóm]], [[Johannes Kepler]], skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil [[Isaac Newton]]. |
|||
===Druhy === |
|||
Podľa fyzikálneho princípu sa rozlišuje: |
|||
* [[refraktor]] - využíva lom svetla na [[šošovka (optika)|šošovke]] |
|||
* [[Reflektor (astronómia)|reflektor]] - využíva odraz svetla na zakrivenom [[zrkadlo|zrkadle]] |
|||
Podľa použitia sa rozlišuje |
|||
* [[monokulár]], [[binokulár]] - prenosný prístroj |
|||
* [[teleskop]] (v užšom zmysle) - veľký stacionárny zrkadlový prístroj používaný v [[astronómia|astronómii]] |
|||
=== Najväčšie pozemské optické ďalekohľady === |
|||
* VLT ([[Very Large Telescope]]), [[Cerro Paranal]], [[Čile]] - 4 ďalekohľady s priemerom objektívu 8,2 metra |
|||
* [[Veľký binokulárny ďalekohľad]], [[Mount Graham|Mt. Graham]], [[Arizona]] - dvojica 8,4 metrových ďalekohľadov |
|||
* [[Keck 1]] a [[Keck 2|2]], [[Mauna Kea]], [[Havajské ostrovy|Havaj]] - dvojica zrkadiel z 36 segmentov |
|||
* [[GTC]], [[Observatorio del Roque de los Muchachos]], - 10 metrový ďalekohľad vo výstavbe |
|||
* [[Hobby-Eberly]], [[Mount Fowlkes|Mt. Fowlkes]], [[Texas]] - segmentový, 9,2 metra |
|||
* [[Subaru]], Mauna Kea, Havaj - japonský 8,2 metrový teleskop |
|||
== Veľké kozmické observatóriá == |
== Veľké kozmické observatóriá == |
Verzia z 10:38, 12. jún 2013
O súhvezdí pozri Ďalekohľad (súhvezdie).
Ďalekohľad (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj teleskop) je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom elektromagnetických vĺn. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne (a v užšom zmysle dodnes) sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad.
Druhy
- Ďalekohľad zachytávajúci optické žiarenie resp. viditeľné svetlo sa volá optický ďalekohľad (optický teleskop). Sú to historicky najstaršie ďalekohľady.
- Ďalekohľad zachytávajúci rádiové žiarenie sa nazýva rádiový ďalekohľad (rádioteleskop).
- Mimo zemskej atmosféry môže pracovať aj gama ďalekohľad (gama teleskop), röntgenový ďalekohľad (röntgenový teleskop), ultrafialový ďalekohľad (ultrafialový teleskop) alebo infračervený ďalekohľad (infračervený teleskop).
- Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd neutrín.
Umiestnenie
Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné (optický ďalekohľad) a rádiové žiarenie (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry.
Veľké kozmické observatóriá
Pozri aj
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Teleskop (optika)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teleskop (optika)