Teleskop (optika): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
presun do samost. čl.
Riadok 3: Riadok 3:


{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}}
{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}}
'''Ďalekohľad''' (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj '''teleskop''') je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetických vĺn]]. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad.
'''Ďalekohľad''' (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj '''teleskop''') je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetických vĺn]]. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne (a v užšom zmysle dodnes) sa slovom '''ďalekohľad''' označoval len [[optický ďalekohľad]].


==Druhy ==
==Druhy ==
*Ďalekohľady zachytávajúce [[optické žiarenie]] resp. [[viditeľné svetlo]] sa volajú '''optické ďalekohľady''' (najmä ak sú väčšie v astronómii, volajú sa aj '''optické teleskopy'''). Sú to historicky najstaršie ďalekohľady.
*Ďalekohľad zachytávajúci [[optické žiarenie]] resp. [[viditeľné svetlo]] sa volá [[optický ďalekohľad]] ([[optický teleskop]]). Sú to historicky najstaršie ďalekohľady.
*Ďalekohľady zachytávajúce [[rádiové žiarenie]] sa nazývajú rádiové ďalekohľady alebo [[rádioteleskop]]y.
*Ďalekohľad zachytávajúci [[rádiové žiarenie]] sa nazýva [[rádiový ďalekohľad]] ([[rádioteleskop]]).
*Mimo zemskej atmosféry môže pracovať aj [[gama ďalekohľad]] ([[gama teleskop]]), [[röntgenový ďalekohľad]] ([[röntgenový teleskop]]), [[ultrafialový ďalekohľad]] ([[ultrafialový teleskop]]) alebo [[infračervený ďalekohľad]] ([[infračervený teleskop]]).
*Mimo zemskej atmosféry môže pracovať aj [[gama ďalekohľad]] ([[gama teleskop]]), [[röntgenový ďalekohľad]] ([[röntgenový teleskop]]), [[ultrafialový ďalekohľad]] ([[ultrafialový teleskop]]) alebo [[infračervený ďalekohľad]] ([[infračervený teleskop]]).
*Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd [[neutríno|neutrín]].
*Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd [[neutríno|neutrín]].
Riadok 14: Riadok 14:
Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská [[Atmosféra Zeme|atmosféra]]. Ide hlavne o [[viditeľné žiarenie|viditeľné]] (optický ďalekohľad) a [[rádiové žiarenie]] (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj [[infračervené žiarenie]] (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry.
Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská [[Atmosféra Zeme|atmosféra]]. Ide hlavne o [[viditeľné žiarenie|viditeľné]] (optický ďalekohľad) a [[rádiové žiarenie]] (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj [[infračervené žiarenie]] (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry.


==Optický ďalekohľad ==
===Charakteristika ===
Základnou časťou ďalekohľadu je [[objektív]], ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť [[šošovka (optika)|šošovka]] alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v [[ohnisko|ohniskovej]] rovine pozorujeme buď [[okulár|okulárom]], alebo, u väčších ďalekohľadov, [[fotografická doska|fotografickou doskou]], [[spektrograf]]om, [[fotometer|fotometrom]], [[fotonásobič]]om, [[MCP]], alebo [[CCD kamera|CCD kamerou]].

Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha [[aktívna optika|aktívna]] a [[adaptívna optika]].

Jediný optický ďalekohľad pracujúci na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme je [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]].
===Dejiny ===
Prvý ďalekohľad zostrojil v roku [[1608]] holandský optik [[Hans Lippershey]]. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr [[Galileo Galilei]] skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad - refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]], [[Galileove mesiace|Jupiterových mesiacov]], alebo [[hviezda|hviezdy]] v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej ceste]]. Ďalší významný [[astronóm]], [[Johannes Kepler]], skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil [[Isaac Newton]].

===Druhy ===
Podľa fyzikálneho princípu sa rozlišuje:
* [[refraktor]] - využíva lom svetla na [[šošovka (optika)|šošovke]]
* [[Reflektor (astronómia)|reflektor]] - využíva odraz svetla na zakrivenom [[zrkadlo|zrkadle]]

Podľa použitia sa rozlišuje
* [[monokulár]], [[binokulár]] - prenosný prístroj
* [[teleskop]] (v užšom zmysle) - veľký stacionárny zrkadlový prístroj používaný v [[astronómia|astronómii]]

=== Najväčšie pozemské optické ďalekohľady ===
* VLT ([[Very Large Telescope]]), [[Cerro Paranal]], [[Čile]] - 4 ďalekohľady s priemerom objektívu 8,2 metra
* [[Veľký binokulárny ďalekohľad]], [[Mount Graham|Mt. Graham]], [[Arizona]] - dvojica 8,4 metrových ďalekohľadov
* [[Keck 1]] a [[Keck 2|2]], [[Mauna Kea]], [[Havajské ostrovy|Havaj]] - dvojica zrkadiel z 36 segmentov
* [[GTC]], [[Observatorio del Roque de los Muchachos]], - 10 metrový ďalekohľad vo výstavbe
* [[Hobby-Eberly]], [[Mount Fowlkes|Mt. Fowlkes]], [[Texas]] - segmentový, 9,2 metra
* [[Subaru]], Mauna Kea, Havaj - japonský 8,2 metrový teleskop


== Veľké kozmické observatóriá ==
== Veľké kozmické observatóriá ==

Verzia z 10:38, 12. jún 2013

replika pôvodného Newtonovho teleskopu, najstaršieho reflektoru na svete
moderný ďalekohľad
O súhvezdí pozri Ďalekohľad (súhvezdie).

Ďalekohľad (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj teleskop) je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom elektromagnetických vĺn. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne (a v užšom zmysle dodnes) sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad.

Druhy

Umiestnenie

Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné (optický ďalekohľad) a rádiové žiarenie (rádioteleskop), vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie (infračervený ďalekohľad). Ostatné typy ďalekohľadov musia pracovať mimo zemskej atmosféry.


Veľké kozmické observatóriá

Pozri aj

Iné projekty