Nangá parbat: Rozdiel medzi revíziami

	Nanga Parbat
	vrch
Štát	Pakistan
Pohorie	Himaláje
Horská skupina	Nanga Parbat
Nadmorská výška	8 125 m n. m.
Súradnice	35°14′15″S 74°35′21″V / 35,23750°S 74,58917°V
Najľahší výstup	Kinshoferova cesta zo severozápadu
Prvovýstup	Hermann Buhl (Rakúsko)
- dátum	1953
Slov. prvovýstup	Ivan Fiala, Michal Orolín
- dátum	1971
	Poloha v rámci Pakistanu
	Wikimedia Commons: Nanga Parbat
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 12:54, 27. júl 2013

Súradnice: 35°14′15″S 74°35′21″V / 35,23750°S 74,58917°V

Nangá parbat (iné názvy: Nángá parbat, nepresne Nanga parbat, nesprávne Nangáparvat; po urdsky نانگا پربت - transliterácia nángá parbat/transkripcia nangá parbat; po hindsky नंगा परबत - nangá parbat; etymológia: zo sanskritského nanga parvata = nahý vrch, v hindčine by doslovný preklad tohto sanskritského názvu znel nangá parvat = nahý vrch) alebo Diámir (nepresne: Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.

Nangá parbat tvorí šesťvrcholový masív:

hlavný vrchol - 8 125 m n. m.
južný vrchol - 8 042 m n. m.
predvrchol - 7 910 m n. m.
severný vrchol - 7 861 m n. m.
„strieborné zuby“ - 7 597 m n. m.
juhovýchodný vrchol - 7 530 m n. m.

Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) - 3 300 m a západná (diamirská) - 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.

Nangá parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.

Prvý pokus o výstup na Nangá parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.

V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.

Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.

Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nangá parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nangá parbat

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 75: / Riadok 75: @@
 }}
-'''Nanga Parbat''' (''Nangáparvat, Diamir'') je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký {{mnm|8125|w}} Leží v [[Pakistan]]e, v [[Kašmírske Himaláje|Kašmírskych Himalájach]], v horskej skupine [[Nanga parbat (skupina)|Nanga Parbat]], {{km|125|m}} severne od [[Šrínagar]]u. Je to najzápadnejšia [[Osemtisícovka]].
+'''Nangá parbat''' (iné názvy: '''Nángá parbat''', nepresne '''Nanga parbat''', nesprávne ''Nangáparvat''; po urdsky نانگا پربت - transliterácia ''nángá parbat''/transkripcia ''nangá parbat''; po hindsky नंगा परबत - ''nangá parbat''; etymológia: zo sanskritského ''nanga parvata'' = nahý vrch, v hindčine by doslovný preklad tohto sanskritského názvu znel ''nangá parvat'' = nahý vrch) alebo '''Diámir''' (nepresne: '''Diamir''') je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký {{mnm|8125|w}} Leží v [[Pakistan]]e, v [[Kašmírske Himaláje|Kašmírskych Himalájach]], v horskej skupine [[Nanga parbat (skupina)|Nanga Parbat]], {{km|125|m}} severne od [[Šrínagar]]u. Je to najzápadnejšia [[Osemtisícovka]].
-Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:
+Nangá parbat tvorí šesťvrcholový masív:
 * hlavný vrchol - {{mnm|8125}}
 * južný vrchol - {{mnm|8042}}
@@ Riadok 86: / Riadok 86: @@
 Jeho juhovýchodná (''rupálska'') stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4&nbsp;700 (4&nbsp;500)&nbsp;m. Ďalšie vysoké steny sú severná (''rakiotská'') - {{m|3300|m}} a západná (''diamirská'') - {{m|3000|m}}. Z doliny rieky [[Indus]] na hlavný vrchol je vzdialenosť {{km|25|m}} pri prevýšení {{m|7000|m}}, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.
-Nanga Parbat patrí v [[Himaláje|Himalájach]] k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1&nbsp;000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
+Nangá parbat patrí v [[Himaláje|Himalájach]] k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1&nbsp;000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
-Prvý pokus o výstup na Nanga parbat urobili v roku [[1895]] britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.
+Prvý pokus o výstup na Nangá parbat urobili v roku [[1895]] britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.
 V roku [[1934]] sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku [[1937]] zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.
@@ Riadok 94: / Riadok 94: @@
 Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku [[1953]]. Na vrchole stál rakúsky horolezec [[Hermann Buhl]], ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.
-Slovenskí horolezci [[Ivan Fiala|I. Fiala]] a [[Michal Orolin|M. Orolin]] vystúpili na Nanga Parbat v roku [[1971]], keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku [[1978]] urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.
+Slovenskí horolezci [[Ivan Fiala|I. Fiala]] a [[Michal Orolin|M. Orolin]] vystúpili na Nangá parbat v roku [[1971]], keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku [[1978]] urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.
 == Iné projekty ==