Občianstvo: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 87.197.88.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot |
zlúčené z Štátne občianstvo |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Občianstvo''' je úplná [[emancipácia]] [[človek]]a v [[spoločnosť|spoločnosti]], to znamená k iným ľuďom, [[inštitúcia|inštitúciám]] a k [[štát]]u. Z hľadiska úplnej emancipácie človeka v spoločnosti ide o akceptovanie jeho prirodzených práv: práva na život, slobodu a materiálne podmienky na vlastnú existenciu. Občianstvo je trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba žije, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu. Osoba, ktorá je predmetom štátneho občianstva, sa nazýva '''štátny občan'''. |
|||
::''Občianstvo je aj skrátený výraz pre [[štátne občianstvo]].'' |
|||
'''Občianstvo''' je úplná [[emancipácia]] [[človek]]a v [[spoločnosť|spoločnosti]], to znamená k iným ľuďom, [[inštitúcia|inštitúciám]] a k [[štát]]u. |
|||
Slovenské štátne občianstvo existovalo počas druhej svetovej vojny a potom od roku [[1969]] (vznik česko-slovenskej federácie), pričom do roku [[1992]] existovalo paralelne s česko-slovenským štátnym občianstvom. |
|||
Z hľadiska úplnej emancipácie človeka v spoločnosti ide o akceptovanie jeho prirodzených práv: práva na život, slobodu a materiálne podmienky na vlastnú existenciu. |
|||
==Vzťah== |
|||
Aj keď občan štátu nežije na jeho teritóriu, môže bez obmedzení využívať svoje občianske práva, čo dokladá, že občan a štát sú vo vzťahu, z ktorého vyplývajú určité práva a zákonite aj povinnosti, ktoré sa môžu meniť zmenou spoločenských, politických a právnych podmienok. Vzájomný vzťah štátu a občana môžeme nazvať štátno-občianskym vzťahom. |
|||
==Nadobudnutie štátneho občianstva== |
|||
Štátne občianstvo sa môže získať mnohými spôsobmi, ktoré sa odlišujú od seba charakterom nadobúdateľa, jeho situáciou atď. |
|||
Najbežnejším spôsobom nadobudnutia štátneho občianstva je filiácia, čiže narodenie v príslušnom štáte. V celku je najjednoduchším spôsobom nadobudnutia občianstva narodenie v danom štáte. |
|||
Dieťa narodené na území určitého štátu sa stáva jeho občanom v prípade, že aspoň jeden z rodičov je občanom príslušného štátu. Toto sa stáva napríklad v prípadoch, že sa dieťa narodí mimo územia, ktorého občanmi sú jeho rodičia, poprípade jeden z rodičov. Nie v každom prípade musí mať rodič také isté štátne občianstvo ako dieťa, napríklad v prípade bezdomovca. Tento pojem sa v medzinárodnom práve chápe ako stav človeka bez štátneho občianstva. V tomto prípade získa dieťa automaticky štátne občianstvo štátu, v ktorom sa narodilo. Tento spôsob nadobudnutia štátneho občianstva je sprevádzaný tým, že rodič alebo obaja rodičia dieťaťa ostávajú na území štátu, ktorého je ich dieťa občanom a tým nemôžu byť z krajiny vyhostení. |
|||
== Strata štátneho občianstva == |
|||
Podľa súčasnej právnej úpravy platnej od roku 2010 a presadenej [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|druhou Ficovou vládou]] je slovenské štátne občianstvo možné stratiť nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu.<ref name=stratasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = |titul = | url = http://www.sme.sk/c/7098801/ludia-budu-nadalej-prichadzat-o-obcianstvo.html | dátum vydania = 11.02.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Zmena zákona bola motivovaná umožnením Maďarska nadobudnutie občianstve pre ľudí, ktorí vedia po maďarsky a ktorých predkovia žili v Uhorsku. Počas tri a pol roka trvania platnosti zákona o občianstvo prišlo 722 ľudí, z toho 289 osôb nadobudlo české, 143 nemecké, 94 rakúske, 62 britské a 47 maďarské občianstvo.<ref name=viacej>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = |titul = Za tri a pol roka prišlo o slovenské občianstvo 722 ľudí | url = http://www.sme.sk/c/7105091/za-tri-a-pol-roka-prislo-o-slovenske-obcianstvo-722-ludi.html | dátum vydania = 16.02.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.02.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Pre podozrenie z protiústavnosti zákona podali opoziční poslanci námet na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]], ten sa zatiaľ k problému nevyjadril.<ref name=stratasme/> Vo februári 2014 sa objavili informácie, že [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra]] pracuje na zmiernení zákona. Po novelizácii by ľudia, ktorí občianstvo stratili podľa tohto zákona mohli oň znova požiadať.<ref name=viacej/> |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
| Riadok 13: | Riadok 28: | ||
[[Kategória:Spoločnosť]] |
[[Kategória:Spoločnosť]] |
||
[[Kategória:Vláda]] |
[[Kategória:Vláda]] |
||
[[Kategória:Medzinárodné právo]] |
|||
Verzia z 07:47, 13. marec 2015
Občianstvo je úplná emancipácia človeka v spoločnosti, to znamená k iným ľuďom, inštitúciám a k štátu. Z hľadiska úplnej emancipácie človeka v spoločnosti ide o akceptovanie jeho prirodzených práv: práva na život, slobodu a materiálne podmienky na vlastnú existenciu. Občianstvo je trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba žije, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu. Osoba, ktorá je predmetom štátneho občianstva, sa nazýva štátny občan.
Slovenské štátne občianstvo existovalo počas druhej svetovej vojny a potom od roku 1969 (vznik česko-slovenskej federácie), pričom do roku 1992 existovalo paralelne s česko-slovenským štátnym občianstvom.
Vzťah
Aj keď občan štátu nežije na jeho teritóriu, môže bez obmedzení využívať svoje občianske práva, čo dokladá, že občan a štát sú vo vzťahu, z ktorého vyplývajú určité práva a zákonite aj povinnosti, ktoré sa môžu meniť zmenou spoločenských, politických a právnych podmienok. Vzájomný vzťah štátu a občana môžeme nazvať štátno-občianskym vzťahom.
Nadobudnutie štátneho občianstva
Štátne občianstvo sa môže získať mnohými spôsobmi, ktoré sa odlišujú od seba charakterom nadobúdateľa, jeho situáciou atď.
Najbežnejším spôsobom nadobudnutia štátneho občianstva je filiácia, čiže narodenie v príslušnom štáte. V celku je najjednoduchším spôsobom nadobudnutia občianstva narodenie v danom štáte. Dieťa narodené na území určitého štátu sa stáva jeho občanom v prípade, že aspoň jeden z rodičov je občanom príslušného štátu. Toto sa stáva napríklad v prípadoch, že sa dieťa narodí mimo územia, ktorého občanmi sú jeho rodičia, poprípade jeden z rodičov. Nie v každom prípade musí mať rodič také isté štátne občianstvo ako dieťa, napríklad v prípade bezdomovca. Tento pojem sa v medzinárodnom práve chápe ako stav človeka bez štátneho občianstva. V tomto prípade získa dieťa automaticky štátne občianstvo štátu, v ktorom sa narodilo. Tento spôsob nadobudnutia štátneho občianstva je sprevádzaný tým, že rodič alebo obaja rodičia dieťaťa ostávajú na území štátu, ktorého je ich dieťa občanom a tým nemôžu byť z krajiny vyhostení.
Strata štátneho občianstva
Podľa súčasnej právnej úpravy platnej od roku 2010 a presadenej druhou Ficovou vládou je slovenské štátne občianstvo možné stratiť nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu.[1] Zmena zákona bola motivovaná umožnením Maďarska nadobudnutie občianstve pre ľudí, ktorí vedia po maďarsky a ktorých predkovia žili v Uhorsku. Počas tri a pol roka trvania platnosti zákona o občianstvo prišlo 722 ľudí, z toho 289 osôb nadobudlo české, 143 nemecké, 94 rakúske, 62 britské a 47 maďarské občianstvo.[2] Pre podozrenie z protiústavnosti zákona podali opoziční poslanci námet na Ústavný súd, ten sa zatiaľ k problému nevyjadril.[1] Vo februári 2014 sa objavili informácie, že Ministerstvo vnútra pracuje na zmiernení zákona. Po novelizácii by ľudia, ktorí občianstvo stratili podľa tohto zákona mohli oň znova požiadať.[2]
Referencie
- ↑ a b SITA. Petit Press, 11.02.2014, [cit. 2014-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b SITA. Za tri a pol roka prišlo o slovenské občianstvo 722 ľudí [online]. Petit Press, 16.02.2014, [cit. 2014-02-18]. Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.