Lucien Kroll: Rozdiel medzi revíziami
d French spelling (Ecole -> École) + cursive writing |
kategórie, infobox |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
|||
| ⚫ | |||
| Meno = Lucien Kroll |
|||
| Rodné meno = |
|||
| Portrét = |
|||
| Veľkosť portrétu = |
|||
| Popis = belgický architekt |
|||
|Dátum narodenia = {{dnv|1927|3|13}} |
|||
|Miesto narodenia = [[Brusel]], [[Belgicko]]) |
|||
|Dátum úmrtia = |
|||
|Miesto úmrtia = |
|||
| Bydlisko = |
|||
| Iné mená = |
|||
| Národnosť = |
|||
| Zamestnanie = |
|||
| Známy vďaka = |
|||
| Známa vďaka = |
|||
| Alma mater = |
|||
| Profesia = |
|||
| Aktívne roky = |
|||
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Webstránka = |
|||
| Poznámky = |
|||
}} |
|||
| ⚫ | |||
Po absolvovaní ''École Supérieure de la Cambre'' ([[Brusel]]) s titulom [[architekt]]a pokračoval v štúdiu urbanizmu na Institut Supérieur de la Cambre a na Institut Supérieur International d'Urbanisme taktiež v Bruseli. Na začiatku spolupracoval s [[Charles Vandenhove|Charlesom Vandenhovem]] v Bruseli ([[1951]] – [[1957]]). Počas rokov [[1950]] až [[1960]] postavil niekoľko menších diel, vrátane domov, expozícií a škôl, ale aj sakrálne objekty, vrátane [[kostol]]ov a niekoľkých budov pre [[cirkev]], najznámejšie je stredisko Ecume Nique de Dom Lambert Bauduin v kláštore v Chevetogne ([[1963]] – [[1965]]). Jeho prvé zákazky mimo Belgicka boli benediktínsky kláštor, výrobné a administratívne budovy v Butare vo Rwande, v Afrike ([[1962]] – [[1970]]). Až v roku 1970 si však založil vlastný a ateliér „Lucien Kroll“. |
Po absolvovaní ''École Supérieure de la Cambre'' ([[Brusel]]) s titulom [[architekt]]a pokračoval v štúdiu urbanizmu na Institut Supérieur de la Cambre a na Institut Supérieur International d'Urbanisme taktiež v Bruseli. Na začiatku spolupracoval s [[Charles Vandenhove|Charlesom Vandenhovem]] v Bruseli ([[1951]] – [[1957]]). Počas rokov [[1950]] až [[1960]] postavil niekoľko menších diel, vrátane domov, expozícií a škôl, ale aj sakrálne objekty, vrátane [[kostol]]ov a niekoľkých budov pre [[cirkev]], najznámejšie je stredisko Ecume Nique de Dom Lambert Bauduin v kláštore v Chevetogne ([[1963]] – [[1965]]). Jeho prvé zákazky mimo Belgicka boli benediktínsky kláštor, výrobné a administratívne budovy v Butare vo Rwande, v Afrike ([[1962]] – [[1970]]). Až v roku 1970 si však založil vlastný a ateliér „Lucien Kroll“. |
||
| Riadok 30: | Riadok 54: | ||
{{DEFAULTSORT:Kroll, Lucien}} |
{{DEFAULTSORT:Kroll, Lucien}} |
||
| ⚫ | |||
[[Kategória:Belgickí architekti]] |
[[Kategória:Belgickí architekti]] |
||
| ⚫ | |||
Verzia z 10:36, 8. október 2015
| Lucien Kroll | |
| belgický architekt | |
| Narodenie | 13. marec 1927 (97 rokov) Brusel, Belgicko) |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Lucien Kroll |
Lucien Kroll (* 13. marec 1927, Brusel, Belgicko) je belgický architekt.
Po absolvovaní École Supérieure de la Cambre (Brusel) s titulom architekta pokračoval v štúdiu urbanizmu na Institut Supérieur de la Cambre a na Institut Supérieur International d'Urbanisme taktiež v Bruseli. Na začiatku spolupracoval s Charlesom Vandenhovem v Bruseli (1951 – 1957). Počas rokov 1950 až 1960 postavil niekoľko menších diel, vrátane domov, expozícií a škôl, ale aj sakrálne objekty, vrátane kostolov a niekoľkých budov pre cirkev, najznámejšie je stredisko Ecume Nique de Dom Lambert Bauduin v kláštore v Chevetogne (1963 – 1965). Jeho prvé zákazky mimo Belgicka boli benediktínsky kláštor, výrobné a administratívne budovy v Butare vo Rwande, v Afrike (1962 – 1970). Až v roku 1970 si však založil vlastný a ateliér „Lucien Kroll“.
Svojou architektúrou sa snažil poukázať na svoje presvedčenie, že funkcionalizmus prestáva fungovať, a že moderna je v podstate totálne barbarstvo. Jeho práce boli tzv. „riadené anarchie“. Od začiatku svojej kariéry sa Kroll upriamoval na ľudový štýl, ktorý sa nevykazoval „progresivitou“, ale zahŕňal obmedzené použitie jednoduchých foriem a materiálov. Obľubuje kompozície tvorené zmiešavaním materiálov, pričom pôsobia ako náhodne usporiadané, preferuje zvetrané materiály a materiály, ktoré komunikujú s vegetáciou, pričom sa snaží aby jeho stavby pôsobili dojmom vzdušnosti – ľahkosti. Lucien Kroll bol výrazne inšpirovaný tvorbou rakúskeho architekta Hundertwassera, u ktorého tiež dominovali nedostatok symetrie, chaotické a rôzne farby.
Dielo
Jeho najvýznamnejšou stavbou je internát lekárskej fakulty na Université Catholique, Woluvé-St-Lambert, Brusel (1970 – 1982).
Meme je názov budovy v areáli študentov Woluwe St Lamert v Bruseli. Je to vlastne pomník venovaný demokratickému hnutiu v Európe a zároveň táto stavba znamenala prielom v života Krolla ako architekta. Budova sa skladá z 20 bytov, 60 ateliérov, 200 izieb, 6 skupín domov, reštaurácie, kina, divadla, obchodov, škôlky, úradov, pošty a niekoľko kaviarní. Z plánovaných 40 000 m² je nakoniec iba 20 000 m².
K ďalším jeho dielam patria:
- Skupina domov v Auderghem (1959)
- Ekumenické centrum pre Chevetogne (1963)
- Alma stanice metra, Brusel (1978)
- Bytový objekt v Cergy-Pontoise (1977 – 1983) a Marne-la-Vallée (1980 – 1983)
- École technique à Belfort, Francúzsko (1983)
- College Michelet Saint-Ouen, Francúzsko (1988)
- Sociálne byty v Haarleme, Holandsko (1985 – 1987)
- 'Ecolonia', Alphen aan – den-Rijn (1989 – 1953)
- La Maison de la nature, Belfort (1990 – 1992)
- Bethoncourt-Montbéliard (1990 – 1993)
- Lycée en Haute Qualité environmental, Caudry (1997 – 2001)
- High School HQE na Caudry, Francúzsko (1998)
