Grigorij Žatkovič: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d rekat
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d -kat. Narodenia/Úmrtia (rieši dnv/dúv); IB norm.; Popis → Popis osoby; wl. dátum; typog.; drob.; w: 0.55
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Politik|
{{Infobox Politik
Meno = Grigorij Žatkovič |
| Meno = Grigorij Žatkovič
| Popis osoby = Prvý guvernér Karpatskej Ukrajiny
Portrét = |
| Portrét =
Popis = Prvý guvernér Karpatskej Ukrajiny |
| Veľkosť portrétu =
Dátum narodenia = [[2. december]] [[1886]] |
| Popis portrétu =
Miesto narodenia = [[Holubina]], [[Berežská župa]] [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]] |

živý-mŕtvy = mŕtvy |
Dátum úmrtia = {{dúv|1967|3|26|1886|12|2}} |
| Poradie =
| Úrad =
Miesto úmrtia = [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty|USA]] |
| Začiatok obdobia =
Politická strana =
| Koniec obdobia =
| Predchodca =
| Nástupca =

| Dátum narodenia = [[2. december]] [[1886]]
| Miesto narodenia = [[Holubina]], [[Berežská župa]] [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1967|3|26|1886|12|2}}
| Miesto úmrtia = [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty|USA]]
| Politická strana =
| Alma mater =
| Profesia =
| Národnosť =
| Vierovyznanie =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
}}
}}


Riadok 14: Riadok 34:


== Životopis ==
== Životopis ==
Narodil sa v obci Holubina (Голубине - ''Golubine''), vo vtedajšej [[Berežská župa|Berežskej župe]] v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], dnes súčasť rajónu (okresu) Svaľava [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] [[Ukrajina|Ukrajiny]]. V roku 1891, keď mal päť rokov, emigroval s rodičmi do Spojených štátov. Strednú školu a univerzitu absolvoval v [[Pittsburgh]]u ([[1907]]), doktorát z práva získal v roku 1910.
Narodil sa v obci Holubina (Голубине ''Golubine''), vo vtedajšej [[Berežská župa|Berežskej župe]] v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], dnes súčasť rajónu (okresu) Svaľava [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] [[Ukrajina|Ukrajiny]]. V roku [[1891]], keď mal päť rokov, emigroval s rodičmi do Spojených štátov. Strednú školu a univerzitu absolvoval v [[Pittsburgh]]u ([[1907]]), doktorát z práva získal v roku [[1910]].


Žatkovičov otec, Pavol Žatkovič, bol zakladajúcim redaktorom významných rusínsko-amerických novín ''Amerikansky Russky Viestnik.'' Otcov vplyv ho priviedol k úlohe hovorcu Americkej národnej rady Uhro-Rusínov, ktorý vznikol 23. júla 1918. Žatkovič Rusínov zastupoval na stretnutí s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Wilsonom]], po ktorom Wilson uznal Rusínov za samostatný národ.
Žatkovičov otec, Pavol Žatkovič, bol zakladajúcim redaktorom významných rusínsko-amerických novín ''Amerikansky Russky Viestnik.'' Otcov vplyv ho priviedol k úlohe hovorcu Americkej národnej rady Uhro-Rusínov, ktorý vznikol [[23. júl]]a [[1918]]. Žatkovič Rusínov zastupoval na stretnutí s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Wilsonom]], po ktorom Wilson uznal Rusínov za samostatný národ.


Žatkovič tiež rokoval s budúcim prezidentom Česko-Slovenska [[Tomáš Garrigue Masaryk|T.G. Masarykom]] o pripojení [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] k vznikajúcemu štátu. Napriek rozdielnym názorom sa rusínska reprezentácia priklonila k pripojeniu k Česko-Slovensku a rovnaké riešenie zdieľali aj [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodové mocnosti]]. Podľa vyjadrenia poslanca Gatiho (pozri referenciu) mu prof. Masaryk mu vraj 25. októbra 1918 sľúbil, že "ak sa Rusíni rozhodnú pripojiť k Česko-slovenskej republike, budú mať úplne autonómny štát; aj hranice budu tak stanovené, že Rusíni budú spokojní."<ref>http://www.psp.cz/cgi-bin/eng/eknih/1920ns/ps/stenprot/370schuz/s370005.htm</ref>
Žatkovič tiež rokoval s budúcim prezidentom Česko-Slovenska [[Tomáš Garrigue Masaryk|T.G. Masarykom]] o pripojení [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] k vznikajúcemu štátu. Napriek rozdielnym názorom sa rusínska reprezentácia priklonila k pripojeniu k Česko-Slovensku a rovnaké riešenie zdieľali aj [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodové mocnosti]]. Podľa vyjadrenia poslanca Gatiho (pozri referenciu) mu prof. Masaryk mu vraj [[25. október|25. októbra]] [[1918]] sľúbil, že "ak sa Rusíni rozhodnú pripojiť k Česko-slovenskej republike, budú mať úplne autonómny štát; aj hranice budu tak stanovené, že Rusíni budú spokojní."<ref>http://www.psp.cz/cgi-bin/eng/eknih/1920ns/ps/stenprot/370schuz/s370005.htm</ref>


Na základe [[Parížska mierová zmluva (1919)|mierovej zmluvy zo St. Germain]] z [[10. september|10. septembra]] [[1919]] sa potom Podkarpatská Ukrajina stala súčasťou Česko-Slovenska. Zmluva ustanovovala, že Podkarpatská Ukrajina bude autonómnou jednotkou. Napriek tomu sa tak po vzniku republiky nestalo.<ref>http://psp.cz/eknih/1935ns/ps/stenprot/105schuz/s105001.htm</ref>
Na základe [[Parížska mierová zmluva (1919)|mierovej zmluvy zo St. Germain]] z [[10. september|10. septembra]] [[1919]] sa potom Podkarpatská Ukrajina stala súčasťou Česko-Slovenska. Zmluva ustanovovala, že Podkarpatská Ukrajina bude autonómnou jednotkou. Napriek tomu sa tak po vzniku republiky nestalo.<ref>http://psp.cz/eknih/1935ns/ps/stenprot/105schuz/s105001.htm</ref>


[[26. apríl]]a [[1920]] Masaryk ustanovil Žatkoviča prvým guvernérom Podkarpatskej Rusi, no vzhľadom na nesplnenie rusínskych požiadaviek na autonómiu 17. apríla 1921 rezignoval a zakrátko sa vrátil späť do Pittsburghu a ďalej sa venoval právnickej praxi.
[[26. apríl]]a [[1920]] Masaryk ustanovil Žatkoviča prvým guvernérom Podkarpatskej Rusi, no vzhľadom na nesplnenie rusínskych požiadaviek na autonómiu [[17. apríl]]a [[1921]] rezignoval a zakrátko sa vrátil späť do Pittsburghu a ďalej sa venoval právnickej praxi.


Po návrate do USA sa krátko negatívne vyjadroval o česko-slovenskej politike voči Podkarpatskej Rusi, no počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] svoj anti-česko-slovenský postoj prehodnotil a bol vydavateľom časopisu ''The Carpathian'' (1941-1943), v ktorom sa vyjadroval za obnovenie Česko-Slovenska s troma rovnoprávnymi národmi - [[Česi|Čechmi]], [[Slováci|Slovákmi]] a [[Rusíni|Rusínmi]].
Po návrate do USA sa krátko negatívne vyjadroval o česko-slovenskej politike voči Podkarpatskej Rusi, no počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] svoj anti-česko-slovenský postoj prehodnotil a bol vydavateľom časopisu ''The Carpathian'' ([[1941]]{{--}}[[1943]]), v ktorom sa vyjadroval za obnovenie Česko-Slovenska s troma rovnoprávnymi národmi [[Česi|Čechmi]], [[Slováci|Slovákmi]] a [[Rusíni|Rusínmi]].


Zomrel v Pittsburgu v roku 1967. Zo Žatkovičovej pozostalosti sa zachovalo málo, po jeho smrti boli jeho zápisky spálené.
Zomrel v Pittsburgu v roku [[1967]]. Zo Žatkovičovej pozostalosti sa zachovalo málo, po jeho smrti boli jeho zápisky spálené.


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
Riadok 35: Riadok 55:
{{DEFAULTSORT:Žatkovič, Gregorij}}
{{DEFAULTSORT:Žatkovič, Gregorij}}


[[Kategória:Narodenia v 1886]]
[[Kategória:Úmrtia v 1967]]
[[Kategória:Česko-slovenskí politici]]
[[Kategória:Česko-slovenskí politici]]
[[Kategória:Osobnosti USA rusínskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA rusínskeho pôvodu]]

Verzia z 06:51, 16. október 2015

Grigorij Žatkovič
Prvý guvernér Karpatskej Ukrajiny
Grigorij Žatkovič
Biografické údaje
Narodenie2. december 1886
Holubina, Berežská župa Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina
Úmrtie26. marec 1967 (80 rokov)
Pittsburgh, USA
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGrigorij Žatkovič
(multimediálne súbory)

Grigorij Žatkovič (po rusínsky: Ґріґорій Жатковіч, angl. Gregory Ignatius Zatkovich) (* 2. december 1886, Holubina, Berežská župa, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina – † 26. marec 1967, Pittsburgh, USA) bol americký právnik a rusínsky politik, prvý guvernér Zakarpatskej Ukrajiny.

Životopis

Narodil sa v obci Holubina (Голубине – Golubine), vo vtedajšej Berežskej župe v Rakúsko-Uhorsku, dnes súčasť rajónu (okresu) Svaľava Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. V roku 1891, keď mal päť rokov, emigroval s rodičmi do Spojených štátov. Strednú školu a univerzitu absolvoval v Pittsburghu (1907), doktorát z práva získal v roku 1910.

Žatkovičov otec, Pavol Žatkovič, bol zakladajúcim redaktorom významných rusínsko-amerických novín Amerikansky Russky Viestnik. Otcov vplyv ho priviedol k úlohe hovorcu Americkej národnej rady Uhro-Rusínov, ktorý vznikol 23. júla 1918. Žatkovič Rusínov zastupoval na stretnutí s americkým prezidentom Wilsonom, po ktorom Wilson uznal Rusínov za samostatný národ.

Žatkovič tiež rokoval s budúcim prezidentom Česko-Slovenska T.G. Masarykom o pripojení Podkarpatskej Rusi k vznikajúcemu štátu. Napriek rozdielnym názorom sa rusínska reprezentácia priklonila k pripojeniu k Česko-Slovensku a rovnaké riešenie zdieľali aj Dohodové mocnosti. Podľa vyjadrenia poslanca Gatiho (pozri referenciu) mu prof. Masaryk mu vraj 25. októbra 1918 sľúbil, že "ak sa Rusíni rozhodnú pripojiť k Česko-slovenskej republike, budú mať úplne autonómny štát; aj hranice budu tak stanovené, že Rusíni budú spokojní."[1]

Na základe mierovej zmluvy zo St. Germain z 10. septembra 1919 sa potom Podkarpatská Ukrajina stala súčasťou Česko-Slovenska. Zmluva ustanovovala, že Podkarpatská Ukrajina bude autonómnou jednotkou. Napriek tomu sa tak po vzniku republiky nestalo.[2]

26. apríla 1920 Masaryk ustanovil Žatkoviča prvým guvernérom Podkarpatskej Rusi, no vzhľadom na nesplnenie rusínskych požiadaviek na autonómiu 17. apríla 1921 rezignoval a zakrátko sa vrátil späť do Pittsburghu a ďalej sa venoval právnickej praxi.

Po návrate do USA sa krátko negatívne vyjadroval o česko-slovenskej politike voči Podkarpatskej Rusi, no počas druhej svetovej vojny svoj anti-česko-slovenský postoj prehodnotil a bol vydavateľom časopisu The Carpathian (1941 – 1943), v ktorom sa vyjadroval za obnovenie Česko-Slovenska s troma rovnoprávnymi národmi – Čechmi, Slovákmi a Rusínmi.

Zomrel v Pittsburgu v roku 1967. Zo Žatkovičovej pozostalosti sa zachovalo málo, po jeho smrti boli jeho zápisky spálené.

Externé odkazy

  1. http://www.psp.cz/cgi-bin/eng/eknih/1920ns/ps/stenprot/370schuz/s370005.htm
  2. http://psp.cz/eknih/1935ns/ps/stenprot/105schuz/s105001.htm