Filippikos: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: gl:Filípico |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Na cisársky trón vyniesla Bardana (ako znelo jeho pôvodné meno) všeobecná nespokojnosť s režimom [[Justinián II.|Justiniána II.]], ktorý sa vyznačoval početnými popravami domnelých aj skutočných panovníkových nepriateľov. Bardanes, vyhlásený za cisára v [[Cherson]]e, síce dokázal pomerne rýchlo ovládnuť ríšu, ale riešenie jej pálčivých problémov bolo nad jeho sily. Na Byzanciu za jeho vlády dopadala rana za ranou – na východe postupovali vpred [[Arabi]] vedení [[emír]]om [[Maslama|Maslamom]] a [[Abbás ibn Valíd|Abbásom ibn Valídom]], na západe plienili oblasť [[Trácie]] oddiely [[Bulharsko|bulharského]] [[chán]]a [[Tervel]]a. |
Na cisársky trón vyniesla Bardana (ako znelo jeho pôvodné meno) všeobecná nespokojnosť s režimom [[Justinián II.|Justiniána II.]], ktorý sa vyznačoval početnými popravami domnelých aj skutočných panovníkových nepriateľov. Bardanes, vyhlásený za cisára v [[Cherson]]e, síce dokázal pomerne rýchlo ovládnuť ríšu, ale riešenie jej pálčivých problémov bolo nad jeho sily. Na Byzanciu za jeho vlády dopadala rana za ranou – na východe postupovali vpred [[Arabi]] vedení [[emír]]om [[Maslama|Maslamom]] a [[Abbás ibn Valíd|Abbásom ibn Valídom]], na západe plienili oblasť [[Trácie]] oddiely [[Bulharsko|bulharského]] [[chán]]a [[Tervel]]a. |
||
Ani vnútropoliticky nebola Bardanova vláda pokojným obdobím, predovšetkým preto, že cisár bol rozhodným prívržencom [[Monotheletizmus|monotheletizmu]], ktorý vyhlásil za jediné ortodoxné učenie. Výsledkom bol konflikt s [[pápež]]om a s mnohými [[biskup]]mi na východe, aj keď časť z nich obrat privítala. Okrem toho sa novému režimu vytýkala márnotratnosť, pretože cisár sa oddával |
Ani vnútropoliticky nebola Bardanova vláda pokojným obdobím, predovšetkým preto, že cisár bol rozhodným prívržencom [[Monotheletizmus|monotheletizmu]], ktorý vyhlásil za jediné ortodoxné učenie. Výsledkom bol konflikt s [[pápež]]om a s mnohými [[biskup]]mi na východe, aj keď časť z nich obrat privítala. Okrem toho sa novému režimu vytýkala márnotratnosť, pretože cisár sa oddával nákladnym zábavám. |
||
Nespokojnosť s Bardanovou politikou vyvrcholila v júni [[713]], kedy časť vojska povstala, zvrhla cisára, dala ho oslepiť a na jeho miesto dosadila vysokého úradníka Artemia ako cisára [[Anastasios II.|Anastasia II.]] Sám Bardanes zomrel už v januári v nasledujúcom roku v exile. |
Nespokojnosť s Bardanovou politikou vyvrcholila v júni [[713]], kedy časť vojska povstala, zvrhla cisára, dala ho oslepiť a na jeho miesto dosadila vysokého úradníka Artemia ako cisára [[Anastasios II.|Anastasia II.]] Sám Bardanes zomrel už v januári v nasledujúcom roku v exile. |
||
Verzia z 20:35, 25. november 2006
Filippikos pôvodným menom Bardanes (* † 714) bol byzantský cisár arménskeho pôvodu, ktorý vládol od novembra 711 do júna 713.
Na cisársky trón vyniesla Bardana (ako znelo jeho pôvodné meno) všeobecná nespokojnosť s režimom Justiniána II., ktorý sa vyznačoval početnými popravami domnelých aj skutočných panovníkových nepriateľov. Bardanes, vyhlásený za cisára v Chersone, síce dokázal pomerne rýchlo ovládnuť ríšu, ale riešenie jej pálčivých problémov bolo nad jeho sily. Na Byzanciu za jeho vlády dopadala rana za ranou – na východe postupovali vpred Arabi vedení emírom Maslamom a Abbásom ibn Valídom, na západe plienili oblasť Trácie oddiely bulharského chána Tervela.
Ani vnútropoliticky nebola Bardanova vláda pokojným obdobím, predovšetkým preto, že cisár bol rozhodným prívržencom monotheletizmu, ktorý vyhlásil za jediné ortodoxné učenie. Výsledkom bol konflikt s pápežom a s mnohými biskupmi na východe, aj keď časť z nich obrat privítala. Okrem toho sa novému režimu vytýkala márnotratnosť, pretože cisár sa oddával nákladnym zábavám.
Nespokojnosť s Bardanovou politikou vyvrcholila v júni 713, kedy časť vojska povstala, zvrhla cisára, dala ho oslepiť a na jeho miesto dosadila vysokého úradníka Artemia ako cisára Anastasia II. Sám Bardanes zomrel už v januári v nasledujúcom roku v exile.