Athamas (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 06:16, 11. apríl 2019

Athamas (iné názvy: Athamás, Atamas, Atamás; gr. starogr. Αθάμας - Athamas/iný prepis: Athamás) bol v gréckej mytológii syn tesálskeho kráľa Aiola, jeho starý otec bol Hellén, praotec všetkých Grékov. Stal sa kráľom v boiótskom meste Orchomenos.

Jeho bratmi boli:

Krétheus založil mesto Iólkos
Sizyfos založil Korint
Salmóneus vládol v Salmónii
Déión vládol vo Fókide
Periéres vládol v Messénii.
Magnes vládol v Magnésii

Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov Nefelé. Porodila mu syna Frixa a dcéru Hellé. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s Inó, dcérou Kadma, kráľa v Tébach. S tou mal neskôr dvoch synov, Learcha a Melikerta. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala zlatého barana, aby deti preniesol cez more do ďalekej Kolchidy. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.

Čoskoro nato Athamas upadol do nemilosti bohyne Héry, keď sa ujal malého Dionýza, syna najvyššieho boha Dia a jeho milenky Semelé. Héra na Athamanta zoslala šialenstvo, v ktorom zabil svojho syna Learcha. Nestačil už ublížiť druhému Melikertovi, lebo Inó mu ho vytrhla, ale neunikla a vrhla sa do mora. Keď sa šialený Athamas pokúsil zabiť aj Dionýza, skryl ho boh Hermes.

Koniec Athamantov nie je v mýtoch doložený, samovražda je ale predpokladaná. Príbeh Athamasa a jeho syna Frixa stojí na začiatku ďalších veľkých mýtov, najmä vo veľkej výprave Iasóna a Argonautov do Kolchidy pre zlaté rúno.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s.
Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
Publius Ovidius Naso, Proměny
Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti
Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Athamás na českej Wikipédii.

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 * [[Magnes]] vládol v [[Magnésia (Tesália)|Magnésii]]
 Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov [[Nefelé]]. Porodila mu syna [[Frixos|Frixa]] a dcéru [[Hellé (mytológia)|Hellé]]. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s [[Inó]], dcérou [[Kadmos (mytológia)|Kadma]], kráľa v [[Téby (Bojócia)|Tébach]]. S tou mal neskôr dvoch synov, [[Learchos (mytológia)|Learcha]] a [[Melikertes|Melikerta]]. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala [[Zlaté rúno|zlatého barana]], aby deti preniesol cez more do ďalekej [[Kolchida|Kolchidy]]. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.
 Čoskoro nato Athamas upadol do nemilosti bohyne [[Héra (bohyňa)|Héry]], keď sa ujal malého [[Dionýzos|Dionýza]], syna najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] a jeho milenky [[Semelé]]. [[Héra (bohyňa)|Héra]] na Athamanta zoslala šialenstvo, v ktorom zabil svojho syna Learcha. Nestačil už ublížiť druhému Melikertovi, lebo Inó mu ho vytrhla, ale neunikla a vrhla sa do mora. Keď sa šialený Athamas pokúsil zabiť aj [[Dionýzos|Dionýza]], skryl ho boh [[Hermes (boh)|Hermes]].