Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami
d +ref |
d →História: formulácia |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
== História == |
== História == |
||
V [[13. storočie|13. storočí]] postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc |
V [[13. storočie|13. storočí]] postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc. Skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť, rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/> |
||
Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica| |
Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica|Liptovská]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]], ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]].<ref name="DS_2"/> |
||
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe |
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe odlišným tempom, pričom prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref name="SnS"/> |
||
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]]. |
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]]. |
||
V Uhorsku sa postupne počas [[15. storočie|15. storočia]] počet stolíc ustálil a s malými zmenami |
V Uhorsku sa postupne počas [[15. storočie|15. storočia]] počet stolíc ustálil a s malými zmenami toto členenie pretrvalo až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 09:44, 28. september 2019
Stolica alebo šľachtická župa[1] je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918 a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy[2], na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami[3] a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
História
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc. Skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť, rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.[2]
Ako nové napríklad vznikli počas 14. storočia Turčianska, Liptovská a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.[4]
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe odlišným tempom, pričom prvé stolice vznikli v 13. storočí.[5]
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.
V Uhorsku sa postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami toto členenie pretrvalo až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.
Referencie
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 263.
- ↑ a b STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329 – 330.
- ↑ stolica. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 604 – 605.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 347 – 348.
- ↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.