Rakúsky hospic Svätej rodiny: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: vrátené odstránenie údržbovej šablóny |
d Verzia používateľa 2A02:AB04:27BD:AD00:39FB:C8A3:A526:B06 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od AustrianHospice (7855792): revert vandalismu Značky: rollback SWViewer [1.6] |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Bez zdroja}} |
{{Bez zdroja}} |
||
{{Na úpravu}} |
{{Na úpravu}} |
||
'''Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme''' je katolícka pútnická ubytovňa v [[Ha-Ir ha-Atika|Starom meste]] [[Jeruzalem|Jeruzalema]] . Nachádza sa na rohu [[Via Dolorosa]] a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri [[Krížová cesta|3. zastavení Krížovej cesty]] [[Rektor (vysoká škola)|Rektorom]] hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená príslušnému arcibiskupovi Viedne. |
|||
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch. |
|||
[[Súbor:Jerusalem_Oesterreichisches_Hospiz_BW_3.JPG|náhľad|Vchod do hospicu, 2010]] |
[[Súbor:Jerusalem_Oesterreichisches_Hospiz_BW_3.JPG|náhľad|Vchod do hospicu, 2010]] |
||
[[Súbor:Jerusalem_Oesterreichisches_Hospiz.JPG|náhľad|Pohľad zo strechy smerom na Skalný dóm, 2008]] |
[[Súbor:Jerusalem_Oesterreichisches_Hospiz.JPG|náhľad|Pohľad zo strechy smerom na Skalný dóm, 2008]] |
||
{{Bez zdroja}} |
|||
{{Na úpravu}} |
|||
'''Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme''' je katolícka pútnická ubytovňa v [[Ha-Ir ha-Atika|Starom meste]] [[Jeruzalem|Jeruzalema]] . Nachádza sa na rohu [[Via Dolorosa]] a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri [[Krížová cesta|3. zastavení Krížovej cesty]] [[Rektor (vysoká škola)|Rektorom]] hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená príslušnému arcibiskupovi Viedne. |
'''Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme''' je katolícka pútnická ubytovňa v [[Ha-Ir ha-Atika|Starom meste]] [[Jeruzalem|Jeruzalema]] . Nachádza sa na rohu [[Via Dolorosa]] a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri [[Krížová cesta|3. zastavení Krížovej cesty]] [[Rektor (vysoká škola)|Rektorom]] hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená príslušnému arcibiskupovi Viedne. |
||
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch. |
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch. |
||
{{Bez zdroja}} |
|||
{{Na úpravu}} |
|||
'''História''' |
'''História''' |
||
Verzia z 08:52, 24. máj 2024
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme je katolícka pútnická ubytovňa v Starom meste Jeruzalema . Nachádza sa na rohu Via Dolorosa a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri 3. zastavení Krížovej cesty Rektorom hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená príslušnému arcibiskupovi Viedne.
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme je katolícka pútnická ubytovňa v Starom meste Jeruzalema . Nachádza sa na rohu Via Dolorosa a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri 3. zastavení Krížovej cesty Rektorom hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená príslušnému arcibiskupovi Viedne.
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
História
Začiatok
V polovici 19. storočia, potom čo aliancia Rakúska, Veľkej Británie, Pruska a Ruska zastavila expanziu Egypťanov pod vedením Muhammeda Ali Pašu a osmanskú provinciu Şam znovu vrátila pod kontrolu Vysokej brány v Istanbule, vzrástol záujem európskych mocností o Sýriu. Reagujúc na krízu v Oriente začali Prusko , Francúzsko, Veľká Británia, Cárske Rusko a Rakúske cisárstvo v polovici 40-tych rokov 19. storočia zakladať prvé konzuláty a národnocirkevné zariadenia.