Rakúsky hospic Svätej rodiny: Rozdiel medzi revíziami
Revízia 7855877 používateľa Vít Karásek (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
d Revízia Vít Karásek používateľa 2A02:AB04:27BD:AD00:7191:98B2:48A6:7F73 (diskusia) bola vrátená: bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok Značky: vrátenie SWViewer [1.6] |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
{{Bez zdroja}} |
{{Bez zdroja}} |
||
{{Na úpravu}} |
{{Na úpravu}} |
||
'''Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme''' je katolícka pútnická ubytovňa v [[Ha-Ir ha-Atika|Starom meste]] [[Jeruzalem|Jeruzalema]] . Nachádza sa na rohu [[Via Dolorosa]] a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri [[Krížová cesta|3. zastavení Krížovej cesty]] [[Rektor (vysoká škola)|Rektorom]] hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená príslušnému arcibiskupovi Viedne. |
|||
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch. |
|||
[[Súbor:Jerusalem_Oesterreichisches_Hospiz_BW_3.JPG|náhľad|Vchod do hospicu, 2010]] |
[[Súbor:Jerusalem_Oesterreichisches_Hospiz_BW_3.JPG|náhľad|Vchod do hospicu, 2010]] |
||
Verzia z 11:17, 24. máj 2024
 |
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 24. 5. 2024, k zmazaniu dôjde 7. 6. 2024. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Rakúsky hospic Svätej rodiny}} --~~~~ |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme je katolícka pútnická ubytovňa v Starom meste Jeruzalema . Nachádza sa na rohu Via Dolorosa a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri 3. zastavení Krížovej cesty Rektorom hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená príslušnému arcibiskupovi Viedne.
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch.
Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme je katolícka pútnická ubytovňa v Starom meste Jeruzalema . Nachádza sa na rohu Via Dolorosa a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri 3. zastavení Krížovej cesty Rektorom hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená príslušnému arcibiskupovi Viedne.
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch.
História
Začiatok
V polovici 19. storočia, potom čo aliancia Rakúska, Veľkej Británie, Pruska a Ruska zastavila expanziu Egypťanov pod vedením Muhammeda Ali Pašu a osmanskú provinciu Şam znovu vrátila pod kontrolu Vysokej brány v Istanbule, vzrástol záujem európskych mocností o Sýriu. Reagujúc na krízu v Oriente začali Prusko , Francúzsko, Veľká Británia, Cárske Rusko a Rakúske cisárstvo v polovici 40-tych rokov 19. storočia zakladať prvé konzuláty a národnocirkevné zariadenia.