Železiarne Podbrezová
| Železiarne Podbrezová, a. s. | |
 | |
| Právna forma | akciová spoločnosť |
|---|---|
| Odvetvie | Hutníctvo, Metalurgia |
| Založená | 21. apríl 1992 (transformácia zo štátneho podniku)[1] |
| Sídlo | Kolkáreň 25 976 81 Podbrezová, Slovensko |
| Pôvod | Slovensko |
| Vedenie | Ing. Vladimír Soták predseda predstavenstva a generálny riaditeľ[2] |
| Priemysel | Hutníctvo, Metalurgia |
| Produkcia | 379 008 ton ocele (2018)[3] |
| Výnosy | 290,932 mil. € (2018)[3] |
| Prevádzkový príjem | 14,163 mil. € (2018)[3] |
| Zisk | 13,306 mil. € (2018)[4] |
| Zamestnancov | 3204 (priemer 2018) [3] ďalších 1113 (v dcérskych a pridružených spoločnostiach, 2017)[3] |
| Dcérske spoločnosti | Transmesa Tále a.s. ďalšie[1] |
| Vlastník | 79,34 % CPA s.r.o 20,64 % fyzické osoby 0,02 % ostatné právnické osoby |
| Web | www.zelpo.skwww.oceloverury.sk |
Železiarne Podbrezová, a. s. (ŽP) je slovenská spoločnosť sídliaca v Podbrezovej. Stratégia podnikateľskej činnosti je zameraná na hutníctvo a cestovný ruch. Spoločnosť patrí medzi najstaršie hutnícke podniky stredoeurópskeho priestoru.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Na hornom toku Hrona sa už v 16. storočí začali spracovávať farebné kovy. V 18. storočí bol v Hronci vybudovaný Hrončiansky komplex[5], najvýznamnejšie stredisko na výrobu železa v celom Uhorsku.
V roku 1840 bolo rozhodnuté o založení spoločnosti pre výrobu koľajníc pre potreby Rakúskeho cisárstva, habsburskej monarchie. Na základe existencie hrončianskeho komplexu (v hámroch) plánovala výstavba pudlovňe a valcovne na výrobu koľajníc, technológia pudlovania sa začala skúšať, overovať a osvojovať vo Chvatimechu (1839) a po pokusoch s valcovaním tyčového železa vo valcovni plechu v Hronci. Komora v rokoch 1840 - 1842 postavila prvú valcovňu tyčového železa v Osrblí a ďalšiu v rokoch 1847 - 1848 na Piesku. Pôvodný projekt predpokladal vystavať na mieste zvanom Pod brezovou univerzálnu valcovňu plechu, tyčového železa a koľajníc. Stavebné práce sa začali v roku 1840, ale už o rok boli zastavené pre neujasnenosť technológie a finančné ťažkosti. Keď sa nejasnosti vyriešili a výstavba začala naberať na tempe, prišli revolučné roky (1848 - 1849) a celý hrončiansky komplex sa preorientoval na vojenskú výrobu. V roku 1851 sa robili opatrenia na urýchlenie výstavby a od novembra 1853 začali pokusne pracovať jednotlivé zariadenia. Začiatkom júla 1854 začala výroba koľajníc a do septembra tohto roku bolo v plnej prevádzke jedno (tzv. ľavé) krídlo.[6] V roku 1855 bolo vyrobených prvých 2 374 ton koľajníc. Kvality koľajnicovej výroby bola o tri roky neskôr ocenená na výstave v Paríži.
Začiatkom 20. storočia vznikla výroba zvarovaných rúr vodným mlynom, bola postavená plechová valcovňa a v roku 1930 aj valcovňa rúr. V roku 1940 bola spoločnosť odpredaná firme Reichswerke AG für Erzbergbau und Eisenhütten „Hermann Göring“.
V roku 1968 sa začala výstavba nového závodu. V roku 1992 sa firma pretransformovala zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Založená bola 21. apríla 1992, pričom vznikla k 1. máju toho roku.
Produkcia
[upraviť | upraviť zdroj]Materská spoločnosť Železiarne Podbrezová sa zaoberá výrobou ocele, oceľových bezšvíkových rúr, presných rúr a hutníckou druhovýrobou (navarovacích oblúkov a redukcií, delených rúr a rúrových ohýbov). Spoločnosť je od roku 2000 certifikovaný dodávateľ pre automobilový priemysel. Skoro tretina výroby ide smeruje do strojov a ich častí, 22 % do stavebnej a montážnej činnosti, 18 % do jadrovej a klasickej energetiky a teplární, 2 % do výroby automobilových komponentov a do oceľových konštrukcií. Zvyšok dodávok je nezaradených. Železiarne Podbrezová od roku 2008 vlastnia španielske spoločnosti TRANSMESA a TAP, zaoberajúce sa výrobou a predajom rúr. V roku 2018 dosiahli celkový obrat 42,2 mil. €. V roku 2016 spoločnosť exportovala 91 % zo svojej produkcie v celkovej hodnote 264 750 000 €. Svoje obchodné zastúpenie majú Železiarne Podbrezová vo viacerých krajinách Európy. Pipex Deutschland sídli v nemeckom Mníchove, Pipex Italia S.p.A. sídli v talianskej Arone, zásobuje talianske, španielske, grécke a iránske trhy. Slovrur Sp. z o.o. má sídlo v Stalowej Woli v Poľsku. Predáva hlavne na poľské a pobaltské trhy. V týchto spoločnostiach majú ŽP majoritný podiel.
Zamestnanie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2018 bolo zamestnaných v priemere 3204 zamestnancov. Priemerný zárobok v tom roku bol 1261 €, v robotníckych zamestnaniach 1077 €. V dcérskych a pridružených spoločnostiach pracovalo ďalších 1113 zamestnancov, na Slovensku 844 a v iných krajinách 208 zamestnancov. 61 zamestnancov pracovalo v súkromných školách spoločnosti. Celkovo teda v roku 2018 ŽP GROUP zamestnávala 4317 zamestnancov. Podľa vlastnej ročnej správy sú Železiarne Podbrezová „najdôležitejším zamestnávateľom a garantom sociálnych istôt v okrese Brezno.“
Vedľajšia činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Železiarne Podbrezová sú majiteľmi dvoch súkromných škôl: Súkromná stredná odborná škola hutnícka a Gymnázium ŽP. Ich spojením vznikla 1. januára 2020 Súkromná spojená škola Železiarne Podbrezová.[7] Tieto stredné školy sa starajú o prípravu budúcich zamestnancov - hutníkov, elektrikárov a ďalších. V roku 2018 boli po absolvovaní štúdia prijatí do zamestnania 30 absolventi. Ďalší pokračovali v nadstavbovom štúdiu. Výskumno-vývojové centrum ŽP VVC s.r.o. má za úlohu výskumu pre celú ŽP Group. Venuje sa materiálovej, hutníckej, metalurgickej, meracej, analytickej a inej výskumne-vývojovej činnosti.
Cestovný ruch a šport
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločnosť Tále a.s. je významný subjekt v oblasti cestovného ruchu. Zaoberá sa ponukou v oblasti golfu, zimných športov, ubytovania, stravovania, kongresov a iných činností. Železiarne Podbrezová vlastnia 94,66 % tejto spoločnosti. ŽP vlastnia aj 99,50 % akcií ŠK Železiarne Podbrezová a.s. a 100 % akcií FK Železiarne Podbrezová. ŠK Železiarne Podbrezová a.s. sa okrem profesionálneho športu venuje aj neprofesionálnemu a športovej činnosti zamestnancov skupiny ŽP.
Ostatné
[upraviť | upraviť zdroj]Podnikové noviny dvojtýždenník Podbrezovan vydávané od roku 1930 s prestávkou 64 rokov sú najstaršie podnikové noviny na Slovensku. Železiarne Podbrezová vykryli viac než pätinu svojej spotreby elektrickej energie výrobou 59 747 MWh vo vlastných vodných elektrárňach a kogeneračnej jednotke.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Ročná správa 2017 [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, 11.5.2018, [cit. 2018-07-03]. Dostupné online. Archivované 2018-10-15 z originálu.
- ↑ Predstavenstvo [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e https://www.zelpo.sk/rocne-spravyp1
- ↑ 27. valné zhromaždenie [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, 5.7.2019, [cit. 2019-07-05]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Hrončiarsky komplex zo zdroja: Z histórie a súčasnosti Banskobystrického okresu, zost. Stanislav Kmeť, Osveta Martin 1989 [online]. www.mineraly.sk, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
- ↑ Minerály a horniny Slovenska [online]. www.mineraly.sk, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
- ↑ Súkromná spojená škola Železiarne Podbrezová [online]. [Cit. 2024-05-07]. Dostupné online.