Pezinské kúpele

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Železité kúpele)
Pezinské kúpele
bývalé železité kúpele
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Mesto Pezinok
Mestská časť Cajla
Poloha Malacká cesta 63
902 18 Pezinok-Cajla (areál Pinelovej nemocnice)
 - súradnice 48°18′56″S 17°15′12″V / 48,315471°S 17,253262°V / 48.315471; 17.253262
Vznik 1590
Zánik 1923 (kúpele)
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pezinské kúpele (iné názvy: kúpele v Pezinku, Pezinské železité kúpele, Železité kúpele (v Pezinku); historické názvy: Pezinský kúpeľ, Železný kúpeľ (v Pezinku), Železné kúpele (v Pezinku); nem. Bösinger Bad, Bad Bösing, Bösinger Eisenbad; maď. Bazinfürdő, Bazini Vasfürdő [1][2][3][4][5]) sú zaniknuté železité kúpele na okraji historickej obce Cajla, dnes už mestskej časti Pezinka. V ich areáli bola v 20. rokoch 20. storočia zriadená psychiatrická nemocnica, neskôr prestavená do podoby dnešného areálu Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o týchto kúpeľoch pochádza z roku 1590. Pôvodné drevené budovy kúpeľov dalo mesto prestavať v roku 1777 na moderné kúpele s potrebným vybavením. Voda mala podľa vtedajších lekárov výborné vlastnosti pri kožných ochoreniach, ale aj kĺbových. Vtedajśí mestský lekár J. J. Torkoš o nej povedal, že

Pezinská kúpeľná voda otvára póry a lieči ostrosť a kyslosť, zdĺhavé horúčky, vyrážky a rany, je močopudná a lieči obličkový piesok, taktiež vodnatieľku, kĺbové bolesti, ochrnutia

Už len tento výpočet liečivých vlastností vysvetľuje prečo boli Pezinské kúpele jedny z najobľúbenejších kúpelov v Uhorsku. Táto popularita im ale neprinášala len slávu ale aj celkom slušný príjem do mestskej pokladnice.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Areál psychiatrickej nemocnice, kde sa nachádzali kúpele, zo severozápadu

Kúpele zanikli po prvej svetovej vojne v roku 1923. Budovy sa neskôr stali súčasťou Afilovaného ústavu bratislavskej klinky pre duševne chorých (dnes Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela). Koncom 20. storočia boli zrekonštruované a v súčasnosti aj s okolím chátrajú.

V populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Exteriér budovy sa objavil vo filme Sviňa ako fiktívne resocializačné centrum na Handlovskej ulici v Pezinku.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KORABINSKÝ, Ján Matej. Geograficko-historický a tovarový lexikon Uhorska. [s.l.] : [s.n.], 1786.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pezinské železné kúpele [online]. milujempezinok.sk, 2019-03-23, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online. Archivované 2019-08-12 z originálu. (Poznámka: V texte uvedený údajný maďarský názov Bazinfürdőböl je v skutočnosti len genitív slova Bazinfürdő)
  2. (c) A2Group 2007 | www.a2.sk. O pezinských kúpeľoch - Časopis Pezinčan [online]. pezincan.pezinok.sk, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online.
  3. ŠIMONČIČ, J. Kúpele v Pezinku. In: Balneologický spravodaj 1983. Piešťany  : Balneologické múzeum, 1984, s. 138-140
  4. JOSEF GRISZ: RÜCKBLICK AUF DIE ZEHNJÄHRIGE THÄTIGKEIT DES PRESSBURGER GESANGVEREINES "TYPOGRAPHENBUND" [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online.
  5. Magyarország 1903-1912 között törzskönyvezett lakotthelyei a XX. század végén (Budapest, 2001) [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online. S. 95

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]