Železničná trať Zittau – Heřmanice

Železničná trať Zittau-Heřmanice bola úzkorozchodná dráha spájajúca nemecké Zittau, poľské mesto Bogatynia (predtým nemecké Reichenau) a české Heřmanice v okrese Liberec. Mala rozchod koľaje 750 mm a bola súčasťou siete saských úzkorozchodných dráh.

Vďaka ťažbe hnedého uhlia a následnému rozvoju priemyslu medzi Türchau (dnes Turoszów) a Reichenau (dnes Bogatynia) postavili v rokoch 1883 – 1884 saské štátne dráhy 13,72 km dlhú trať zo Zittau cez Reichenau do Markersdorfu (dnes Markocice) v blízkosti sasko-českých hraníc; sprevádzkovaná bola 11. novembra 1884. V roku 1890 bola sprevádzkovaná trať zo Zittau do Oybinu, ktorá sa z tejto dráhy odpájala v kilometri 1,65. Na rakúskej strane bola k sasko-českým hraniciam stavaná trať z Frýdlantu. Zittauská dráha bola 25. augusta 1900 predĺžená z Markersdorfu o 2,2 km do pohraničnej stanice Heřmanice, kde sa napojila na Frýdlantskú trať so zhodným rozchodom, ktorá bola sprevádzkovaná rovnakého dňa.

Prevádzka medzi Zittau a Heřmanicami bola ukončená po druhej svetovej vojne 22. júna 1945, pôvodne nemecké územie medzi Lužickou Nisou a Heřmanicami pripadlo vrátane trate Poľsku. Z nemeckej strany boli pri nových hraniciach demontované koľajnice. Na poľskom úseku začali PKP v roku 1951 prevádzku medzi Sieniawkou a Bogatyniou, odkiaľ vlaky pokračovali po uhoľnej úzkorozchodnej dráhe do Turoszowa. V roku 1959 bol sprevádzkovaný úsek z Bogatynie do Markocic, tunajší prechod do Heřmanic bol ale zrušený už v roku 1945. Prevádzka na celej dráhe zo Sieniawky do Turoszowa a Markocic bola zastavená v roku 1961, v priebehu 70. rokov 20. storočia zaniklo kvôli rozšíreniu ťažby uhlia teleso trati medzi Sieniawkou a dedinou Opolno-Zdrój.