Preskočiť na obsah

Laomedón (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:03, 23. november 2016, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (ISBN fix)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Laomedón odmieta dať sľúbenú odmenu Poseidónovi a Apollónovi autor:Joachim von Sandrart (1606–1688)

Laomedón alebo Láomedón (starogr. Λαομέδων – Laomedón), lat. Laomedon) je v gréckej mytológii syn zakladateľa Tróje Ila a jeho manželky Leukippy[1] (alebo Eurydiky), predposledný trójsky kráľ.

Laomedón bol preslávený svojou vierolomnosťou a tým, že nevedel dodržať svoje slovo. Raz sľúbil odmenu bohom Apollónovi a Poseidónovi za to, že mu pomohli na Diov rozkaz postaviť trójske hradby.[2] Keď boli hotoví, odmenu im uprel a navyše ich s urážkami vyhnal.[3] Bohovia preto zoslali na mesto trest: Poseidón zemetrasenie a morskú obludu, ktorá požierala ľudí a Apollón zoslal na krajinu mor.[4] Mesto sa podľa veštby mohlo vykúpiť jedine tým, že morskej oblude obetujú kráľovu dcéru Hésionu.[2]

V tej dobe prišiel do mesta hrdina Herakles, ktorý bol ochotný Hésionu zachrániť, od jej otca však za to žiadal, aby mu dal vzácne kone,[4] ktoré dostal jeho starý otec od samotného Dia. Laomedón to bez meškania sľúbil, keď však obludu Herakles zabil a dcéru mu vyslobodil, svoj sľub opäť nedodržal.[2]

Herakles prisahal pomstu. Keď po nejakej dobe skončila jeho služba u mykénskeho kráľa Eurysthea, vrátil sa k Tróji so šiestimi loďami,[5][2]mesto dobyl a Laomedonta a všetkých jeho synov zabil.[6][2] Pred smrťou sa zachránili len Tithón a Podarkes, ktorí už predtým padli do zajatia.

Podarkes bol neskôr Hésionou vykúpený a nazvaný Priamos, čo znamená "vykúpený", a stal sa Laomedontovým následníkom na trójskom tróne. Vládol až do dňa, kým slávnu Tróju nezničili achájske vojská.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Hyginus, Fabulae 250.
  2. a b c d e Hyginus, Fabulae 89.
  3. Homér, Iliada, 21,434.
  4. a b Apollodoros, Kronika, 2,5,9.
  5. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,32,2.
  6. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,32,4.